Potom však prišiel obrat o sto osemdesiat stupňov. „Môj život bol úplne pohodový a zrazu sa mi všetko rozpadlo. Robila som si doktorát a s priateľom sme sa dohadovali, že potom si už určite vysadím antikoncepčné tabletky a budeme sa pokúšať o bábätko. Stále bol nejaký dôvod na odklad, ja si to všetko uvedomujem,“ povedala.
Bol to deň ako mnohé predtým. „Prišla som šťastná domov, rozložila som si učenie v kuchyni, ako inokedy a uvedomila som si, že už prišla jar. Pomyslela som si, ako častokrát: Som šťastná. Čo mi chýba?“ To však ešte netušila, aký šok zažije v ten večer. „Nemala som žiadnu intuíciu, ako sa to hovorí, že žena vycíti. Ja som asi výnimka,“ vraví. Priateľ prišiel domov a postavil ju pred hotovú vec. Vzťahu je koniec, má inú.
Pravdaže, bolo mu to ľúto, mal aj výčitky svedomia, čo bude teraz s ňou, rátal s úderom, ktorý nastane. Tak si s už bývalou partnerkou poplakal. „Rozlúčil sa so mnou na úrovni, to musím byť objektívna. Ale môj život sa obrátil naruby.“ Až neskôr pochopila, že do života jej vstúpilo oveľa väčšie bohatstvo. „Ja som sa s ním mala rozísť, pretože to, čo som po rozchode začala chápať, by ma pri ňom nikdy nepostretlo.“
Chytala sa každej slamky. „A takto som sa postupne dostala k motivačnej literatúre, ktorou som dovtedy tak pohŕdala. Prepadali ma rôzne myšlienky. Že už si nikoho nenájdem, že ostanem na ocot, že som vo vzťahu neurobila toho dosť, že som na vine.“ Zmena bola nutná. „Postupne som všetko, čo sa mi dialo, začala vnímať ako zábavu, hru. Všetko, čo sa mi dialo, bolo pre niečo. A začalo to do seba zapadať.“ Začala vnímať aj myšlienky.
Keď po roku od rozchodu stretla Tomáša, rovesníka, striaslo ju. „Pamätám si, že takéhoto muža som si priala. Občas som si pomyslela na to, prečo necestujem. Prečo nemám takého priateľa, ktorý by ma zobral na cestu okolo sveta. Až takéto šialené myšlienky som mala. Čím ďalej, myslela som na to viac a viac.“ Až keď ju skutočne vzal na cestu „okolo sveta“, pochopila, že toto bol jej pravý muž, pre ktorého musela obetovať veľa, aby ho stretla. „Oplatilo sa. Dokonca bývalému som hrdo napísala ďakovnú esemesku. Ten už však, žiaľ, bol v tom čase opäť single…“