Ako jej roky pribúdali, žiarlivosť sa zhoršovala. Verila si stále menej. „Vôbec som nebola sebavedomá. Vlastne som nechápala, prečo by mal Patrik so mnou ostať. Stále som sa cítila nedocenená, dokonca som v prvé dni neverila tomu, že náš vzťah je naozaj. Za čo by som si zaslúžila takého muža,“ opísala. Keďže keď nebol doma, zožierala ju žiarlivosť, že ho nemá pod kontrolou, nevie s kým sa stretáva a navyše sa kŕmila predstavou, že už má inú, chcela niečo podniknúť.
Kamarátka jej poradila, aby sa tomu postavila čelom. „Povedala mi, aby som sa svojmu problému pozrela do očí. A aj niečo prehnala, ak treba. A bolo to potrebné,“ zhodnotila. Na bývalú priateľku svojho priateľa žiarlila do takej miery, že sa bála, aby to nespozoroval. Preto mu navrhla, aby s ňou udržiaval kontakt. „Sama som neverila slovám, ktoré zo mňa vychádzali,“ dodala. Cítila však, že on ju stále má v hlave.
„Mali sme dobrý vzťah, ale ona tam bola tak latentne prítomná. Nehovoril o nej, len keď som sa ho na ňu spýtala. A vtedy vždy znervóznel, to je pravda,“ povedala ďalej Lenka. Po tom, ako zistil, že jej vlastne vôbec neprekáža, ak by sa s ňou naďalej stretával, dokonca by mohli byť rodinní priatelia, úplne sa zmenil.
„Viem, že som na vine tomu, že sme sa nakoniec rozišli. Ja som svoju žiarlivosť vôbec nedokázala zvládnuť. A takto to dopadlo. Skúšala som možné aj nemožné a výsledok? Dali sa opäť dokopy a ja som ostala na vedľajšej koľaji.“ Lenka stále rozmýšľa nad chybou, ktorú spravila, no ešte viac nad tým, čo spraviť, aby sa chyby nezopakovali v ďalšom vzťahu.
„Mala by som si viac veriť, toto ovládam, ale ako preboha?“ Po tom, čo rok navštevovala terapeutku, ktorá jej dvíhala sebavedomie, cítila, že už je oveľa silnejšia. „Zmenila som myslenie. Úplne som sa uvoľnila a povedala som si, že chcem, aby si niekto našiel mňa, nie ja jeho. Potom zrejme budem veriť tomu, že ten človek si ma zaslúži, lebo si ma vybral. Ja však nebudem vyvíjať žiadne úsilie.“