Klára stretla Filipa po dlhom single živote. Zdal sa jej príliš ideálny na to, aby to bola pravda. Nemal žiadne záväzky, s predchádzajúcou priateľkou sa rozišiel korektne, polroka bol single. Inak úspešný muž so svojím bytom a silným autom. Tak nejako si predstavovala, že bude vyzerať jej priateľ, keď bola prváčka na základnej škole. A navyše, bol pekný!
Ich vzťah však taký jednoduchý nebol. Okolo Filipa bolo veľa tajomstiev, tie si Klára vysvetľovala po svojom. Chcela mu vstupovať do života veľmi opatrne a pomaly, a preto, nechcela tlačiť na pílu. Čo sa jej aj darilo… Na Vianoce však prišiel nečakaný darček, ktorý jej vyrazil dych. Zásnubný prsteň! Možno mal Filip slabú chvíľku, ktovie. Hoci o svojom vzťahu s ním pochybovala a veľa sa kvôli nemu naplakala, odmietnúť prsteň pod vianočným stromčekom, to jednoducho nešlo!
„Rozplakala som sa. Boli to prvé Vianoce, ktoré sme oslavovali s mojimi rodičmi. A on mi pripravil takýto šok. No fajn,“ vraví Klára. Je pravda, že ich vzťah sa po zásnubách rapídne zlepšil. Možno, že chcel Filip sekať dobrotu. A začal s ňou tráviť oveľa viac voľného času, na ktorý sa predtým sťažoval, že ho nemá. Háčik však bol v čase. „Deň svadby sme si stanovili na máj, čo bolo od decembra strašne ďaleko. Chcela som to mať za sebou, alebo som sa bála, že to celé dovtedy stroskotá a bude to poriadny trapas, keďže o tom vedela celá rodina.“
Nestalo sa tak. Vzťah vydržal, hoci nebol ideálny. Pred svadbou navyše pripravil Filip pre Kláru ďalší šok. Dovolenka pri mori. „Vo všetkom chcel byť netradičný. Vravel, prečo medové týždne po svadbe, keď môžu byť aj pred svadbou. Tam som sa poriadne uvoľnila a domov sme prišli totálne oddýchnutí,“ spomína. Svadba sa udiala a jej akoby padol ťažký balvan zo srdca. Všetko dopadlo „v rámci normy“.
„Po svadbe som si začala hovoriť: Veď ja sa musím ďalej snažiť, veď svadbou sa nič neskoničlo, naopak,“ vraví Klára, ktorá začala žiť v ďalšom, oveľa vážnejšom kŕči. „Vzala som si do hlavy, že musím byť veľmi atraktívna, aby ma Filip oplodnil, aby sa naše manželstvo neskončilo.“ Ovplyvnili ju príbehy ľudí, ktorým to vydržalo necelý rok a mala pocit, že tak skončí aj ona. Začala ďalšia naháňačka. Čo najrýchlejšie otehotnieť.
Samozrejme, ani to sa nedarilo. „Nemohla som nájsť vnútorný pokoj, a to bol problém. Stále ma čosi prenasledovalo. Všetko to boli totálne somariny. Tentokrát som počítala dni, koľko sme už spolu. Keby sa nám to rozpadlo, aby to nebolo až také trápne, aby bolo, že sme spolu vydržali aspoň chvíľu,“ vraví ďalej Klára, z ktorej kŕč sršal na všetky strany. Nedalo sa ho prevšimnúť. A poviedlo to k rozchodu.
„Keď som polroka po rozchode, ktorý prišiel ako blesk z jasného neba – muž mi jedno ráno zahlásil: Rozveďme sa, ja už takto nechcem žiť – navštívila psychologičku a rozpovedala jej svoj príbeh, povedala mi, že ten rozchod som si sama privolala. Strachom. Nech to bolo akokoľvek, padol zo mňa ďalší veľký kameň. Asi sme nemali byť spolu, pretože do dvoch týždňov som stretla svoju osudovú lásku,“ rozpráva ďalej Klára. Otehotnela do dvoch týždňov a zrazu pocítila vnútorný pokoj, ktorý tak dlho hľadala a nevedela nájsť.