„Áno, môj priateľ ma upozorňoval na to, že to s ním nebudem mať jednoduché,“ začína svoje rozprávanie 26-ročná Natália. Jej priateľ kvôli práci veľmi veľa cestoval. Nielenže sa v jednom kuse presúvali, neskôr už aj s dieťaťom, keď prišlo na svet. Viac jej prekážalo, že muža takmer nevidí. „Áno, upozorňoval ma na to,“ zopakuje Natália.
Neskôr sa snažila nájsť si v takomto zväzku niečo pekné. „Páčilo sa mi, že sa vkuse presúvame, hoci žijeme s otvoreným kufrom a mali sme viac stresu ako pekných chvíľ. Vždy som si však pripomenula, čo by ostatní za takýto život, aký žijeme my, dali,“ uspokojovala sa zakaždým. To, že si muža, ktorého veľmi milovala vôbec neužila, ju trápilo najväčšmi.
„Jedného dňa som si uvedomila, že som vlastne single žena. Pre jeho povinnosti odcestoval raz do Francúzska na polroka a ja som ostala doma, lebo som si práve zaplatila kurz nemčiny. V tom čase sme si mysleli, že sa náš vzťah rozpadne, no asi niekto tam hore chcel, aby sme ostali spolu.“
Stálo ju to veľa odriekania a porovnávania s ostatnými klasickými rodinami. Keby sa dal čas vrátiť späť, možno by si ten vzťah rozmyslela. „Občas som si hovorila, že som do toho vhupla veľmi rýchlo, neskôr sa veci zomleli tak, že som sa nestačila diviť. A potom som upadala stále do hlbšej depky. A pritom som zrejme mala vedieť, do čoho idem,“ uzavrela.