Podľa definície talianskej sekcie fóra AVEN (Asexual Visibility and Education Network), ktoré sa zrodilo v roku 2001 v Spojených štátoch a ktoré má vyše 70 000 registrovaných členov, je asexuál osoba, ktorá nemá záujem o sex a sex ju nepriťahuje. V skutočnosti to neznamená, že asexuáli nepociťujú sexuálnu túžbu, ale pristupujú k sfére uspokojenia prostredníctvom rôznych foriem, pričom nedávajú prednosť sexuálnemu vzťahu.
Aj medzi asexuálmi, rovnako ako medzi osobami „sexuálnymi“, je veľká rozmanitosť: každá osoba experimentuje vo vzťahoch inak a inak chápe príťažlivosť a sexuálnu túžbu. Niektorí napríklad vnímajú vzrušenie, ale netúžia zdieľať ho v páre, iní ho vôbec neprežívajú.
Asexuálny muž či žena, žijúci vo väčšinovej „sexuálnej“ spoločnosti, sa často ocitajú vo veľmi ťažkých situáciách, buď preto, že musia vysvetľovať svoj absolútny nezáujem o sexuálne vzťahy, alebo ešte častejšie preto, že je pre nich veľmi ťažké nájsť partnera s rovnakou orientáciou. Môžu sa ocitnúť vo veľmi zložitých situáciách: chýbajúci záujem o sex môže totiž byť u neasexuálneho partnera zdrojom nespokojnosti a môže komplikovať dlhodobý vzťah.
V niektorých prípadoch je možné, že sa asexuál rozhodne mať len občasné sexuálne vzťahy s partnerom, aby ho nestratil, a že mu dá súhlas k tomu, aby udržiaval sexuálne vzťahy s inými osobami.
Asexualita nie je prežívaná ako problém, ktorý treba riešiť, a nevyplýva z príslušnosti k nejakému náboženstvu, ktoré je voči sexu nepriateľské. Naopak je prežívaná ako základná súčasť vlastnej bytosti, ako iný spôsob, ako cítiť a ako žiť vo svete. Rovnako ako u heterosexuality, homosexuality a bisexuality nejde o voľbu, ale o stav, o sexuálnu orientáciu. Taká predispozícia nijako nenarušuje ďalšie typické prvky partnerského vzťahu, ako je objatie či maznanie, túžba zdieľať spoločne rôzne činnosti a vzájomnú dôveru.
Hoci je tento jav stále častejší, výskumov na túto tému je zatiaľ dosť málo. Nedávna štúdia vedeckého časopisu Archives of Sexual Behavior sa zaoberala porovnávaním sexuálneho vzrušenia na vzorke 38 žien, z ktorých desať bolo heterosexuálnych, desať bisexuálnych, jedenásť homosexuálnych a sedem asexuálnych, vo veku od 19 do 55 rokov.
Výsledky neukázali výrazné rozdiely medzi týmito skupinami, len asexuálne ženy vykazovali nižšiu úroveň pozitívnych emócií, sexuálnej príťažlivosti a vzrušenia. Výsledky zjavne ukazujú, že asexuálne ženy sú rovnako ako iné schopné fyziologických sexuálnych reakcií a že tento stav nemôže byť označovaný za formu sexuálnej dysfunkcie.
Asexualitu teda treba odlišovať od porúch, ako je sexuálna averzia a hypoaktívna sexuálna túžba. Asexualita neznamená negatívne správanie vo vzťahu k sexualite, je to skôr istá ľahostajnosť voči sexuálnemu aktu.
Skutočnosť, že asexuáli pocítili potrebu spojiť sa a vytvoriť spoločnú laickú silu vo svete, kde sa stále viac presadzuje erotika, ukazuje, že sa mnohí z nich cítia zmätení a nešťastní. „Myslím si, že sex a láska majú len málo spoločného. Sex ľudia prevádzkujú len preto, že nedokážu ovládnuť svoje pudy a nechávajú sa nimi vláčiť,“ usudzuje tridsaťročný Marco.
„Pre väčšinu ľudí platí, že láska rovná sa sex, a vnucujú to ostatným, hoci je jasné, že to tak celkom nie je. Dnes sa však láska bez sexu považuje za čosi veľmi podivného, čo by sa malo liečiť, zatiaľ čo sex bez lásky je považovaný za normálny,“ uvádza dvadsaťtriročná Maddalena.
„Našiel som si po dlhodobom úsilí konečne rovnako založeného priateľa. Namiesto sexu sa s ním radšej rozprávam, zdieľam príjemné zážitky, napríklad pri športe alebo na koncerte,“ hovorí dvadsaťpäťročný Giovanni.
Inú skúsenosť má tridsaťdvaročná Maria: „Po piatich rokoch manželstva som sa rozviedla. Partner mi vytýkal, že ho už nemilujem, a bol presvedčený, že mu neustále zahýbam. Zostala som sama so štvorročnou dcérkou.“