Nech sa už vzťah rozpadol na čomkoľvek – či ste si prestali rozumieť, rozdelila vás diaľka, závisť, alebo akákoľvek malichernosť. Vedzte, že vo vzťahu, kedy vás už ten druhý nechce, už nič nezmôžete a aby vás chcel, mu neprikážete. Môžete sa z jeho života len vzdialiť a nechať ho, aby si to všetko ešte premyslel, aby to v ňom dozrelo, aby jednoducho dostal priestor, ktorý potrebuje.
Posmeľte sa tým, že možno toho času bude potrebovať málo. V prípade, že ho bude potrebovať viac, čas „ubehne“ aj vám a môžete ho začať vnímať ako zabúdanie. Jednoducho, chystá sa na vás to, že vám niekto odišiel zo života, vždy je však nádej, že jedného pekného dňa sa vráti. (Len sa na to, preboha, neupínajte). Všetko vnímajte ako hru: Áno, potešilo by ma, keby sa vrátil, ale keď sa to nestalo, zrejme mi to bolo súdené). Rozchod s akýmkoľvek človekom je veľmi bolestivý, len pri priateľoch nemáme pocit, že nám odchádzajú navždy. Že nás zraňujú, ak im dáme znova šancu…
Možno vás upokojí myšlienka, že to jednoducho tak nejde. „Dostávame“ ľudí na to, aby sme sa od nich niečo naučili. A preto niektorých len na chvíľu. Keď pochopíme, čo sme mali, oni sa vyparia. Občas to nevieme ovplyvniť a na to, aby sme to ľutovali, nemáme veľa času. Preto skúste prijať myšlienku, že všeto je tak, ako má byť. To však neznamená, že sa nebudete snažiť „uzavrieť“ vzťahy korektne. Naopak. Snažte sa o to, pretože šanca, že ľudia okolo vás sa budú snažiť tiež, je veľmi veľká.