Jej vtedajšou teóriou bolo, že radšej bude žiť v zlom vzťahu ako sama. Preto sa trápila s Ivanom, s ktorým síce nemali spoločné koníčky, no „dalo sa s ním vydržať“. „Vnímala som občas pocity, ktoré mi našepkávali, aby som sa s ním rozišla, že ma určite musí čakať niečo lepšie, no ja som asi nenabrala odvahu,“ povedala. Ďalší signál bol ešte jasnejší. Päť rokov s ním nemohla otehotnieť. „Chceli sme to obaja, a tak som si vravela, že bude asi chyba opustiť ho, zvlášť, keď som mala kamarátku, ktorá v mojich očiach vyzerala ešte nešťastnejšia. Pripomínala mi, že som na tom lepšie, lebo sa mám s kým pokúšať. Ona to "šťastie“ nemala."
Rozdiel medzi ňou a jej priateľkou bol však v tom, že kým sa Jana päť rokov pokúšala, v plodných dňoch aj päťkrát denne, Ivana otehotnela po dvojtýždňovej známosti. „Povedala mi, že sa vôbec nebála a svojho priateľa začala spoznávať v podstate s bruškom. Ale vyšlo im to,“ musela Jana skonštatovať. Ani to ju však nepovzbudilo k tomu, aby sa s Ivanom rozišla, aby dala šancu inému mužovi. „Bolo to ťažké, stále som si vravela, že žiadnu istotu nemám, niekde v hĺbke som necítila, že ešte niekoho stretnem. A ťažko sa predstavuje niečo, čo nevieme, či príde a ako to vyzerá. Vedela som, že mám veriť, ale nikto ma nenaučil, ako sa to robí.“
Keď sa sama nevedela rozhodnúť spraviť krok, urobil to život za ňu. Jedného dňa išla z práce ako v iný deň a stačila chvíľka nepozornosti. Autonehoda. Jane ju bude navždy pripomínať zlomená noha, ale aj srdce. Ivan ju síce chodil navštevovať do nemocnice, no práve v tom čase zistila, že v ich vzťahu je ešte niekto tretí. „Nikto mi to nemusel povedať, jednoducho som to vycítila,“ spresnila. A teda, nerozhodla sa, že zo vzťahu odíde ona, urobil to za ňu. „Bola to strašná bolesť a rana. Ja, so zlomenou nohou, práceneschopná a navyše s nalomeným srdcom.“ Trvalo dlho, kým sa dávala dokopy.
Vtedy si uvedomila, že mala počúvnuť svoju intuíciu. Tá jej hovorila jasnou rečou: Skonči to. „Nemuselo to byť také bolestivé.“ Po čase si však búchala hlavu, že to neurobila oveľa skôr. „Nemusela som čakať na to, kedy sa to skončí, mala som to ukončiť!“ Vyčítať si to prestala až o dlhý a bolestivý rok, ktorý prežila v samote a mala pocit, že si ju nikto nevšíma. Potom niekoho stretla. „Niekoho, kto bol pravý opak Ivana.“ Síce s ním neotehotnela ukážkovo ako jej kamarátka, ale až tak dlho ako s nepravým to veru netrvalo…