Zuzana má niečo po tridsiatke, žiaden perspektívny vzťah na obzore, rodina v nedohľadne. A hoci mnoho single žien v jej veku prepadá zúfalstvu, že ostanú „na ocot“, ona si svoj život bez záväzkov užíva. Po manželovi či deťoch jej srdce nepiští.
Zuzana (34) prežila lásku ako z románu. Po vysokej spoznala Karola a žili spolu dlhých šesť rokov. Ona si myslela, že sú šťastní a že smerujú do rovnakého cieľa. Ale omyl bol pravdou. Jedného pekného dňa sa Karol bez slova odsťahoval z ich bytu. Zamiloval sa do inej, Zuzanu už bral skôr ako sestru, než ženu svojho života. Stretli sa už len u právničky, aby sa finančne vyrovnali. A bolo po láske! Od toho okamihu žije Zuzana sama. A nemieni na tom nič meniť. Na lásku na celý život prestala veriť, ale rozhodne sa nepovažuje za zúfalku, bezcieľne blúdiacu svetom.
„Štyri roky žijem sama. Áno, priznávam, začiatky mojej single dráhy boli náročné, často som plakala, bola som smutná a bez životného cieľa. Ale to všetko vyliečil čas a teraz sa mám skvele. Žijem si tak, ako sa mi páči,“ priznáva sympatická blondínka.
Začala sa viac venovať kariére, lebo pracovné víkendy či večerné služby pre ňu neboli nikdy problém. Doma ju nikto nečakal a tak si povedala, že to využije aspoň v práci. „Sme skvelá partia, práca ma baví a teším sa, že ju mám. Za štyri roky som postupovala akosi prirodzene, šéfovi som bola vždy po ruke, mohol sa na mňa spoľahnúť a tak som sa vyšvihla. S tým súvisí aj moje finančné zabezpečenie. Som absolútne sebestačná, môžem si dovoliť, čo sa mi zažiada,“ opisuje hrdo.
Ráno vstáva s dobrou náladou, je oddýchnutá, stará sa o seba. „Niekedy si ešte pred prácou stihnem zacvičiť, potom idem zarezávať. Po práci si vyjdem do mesta na večeru, do kina alebo do divadla. Mám dosť kamarátov a tak samotou netrpím. Svoj čas si organizujem podľa toho, na čo a koho mám chuť. Nič nemusím, všetko len môžem.“
Ako hovorí, chlapa k šťastiu nepotrebuje. „Skúsenosť s Karolom ma prevalcovala a už to nechcem zažiť. Áno, možno časom zmením názor, ale momentálne mi je dobre. Už odmietam skákať okolo chlapa, plniť jeho želania, podriaďovať svoj život jeho.“ Ani so sexom nie je problém. Zuzana vyzerá k svetu a tak o milencov núdzu nemá. „Muži majú o mňa záujem a môžem si vyberať. Milencov neodmietam, ale dlhodobý vzťah áno. Nepotrebujem sa viazať, nemám takú vnútornú potrebu.“
Úrimne prináva, že občas sa jej v prázdnom byte zacnie po blízkom človeku. Ale takéto myšlienky rýchlo odoženie. „Vybrala som si svoj život so všetkým, čo k nemu patrí. A takéto pocity sú normálne. Ale predsa, aj zadaní ľudia majú občas krízy, hádajú sa a tak sú smutní z času na čas takisto. Nikto nemá život bez jedinej chybičky.“
Keď príde reč na deti, Zuzana bez zaváhania hovorí: „Netúžim po nich. Biologické hodiny mi netikajú, vo svojom okolí malé deti veľmi nemám, takže ma nič pri srdci nepichá. Neviem si predstaviť, že by som zrazu zmenila svoj relatívne pohodlný život od základov. V momentálnej situácii dokážem povedať, že deti nechcem.“
Nerozladia ju ani dotieravé otázky jej rodinných príslušníkov, hoci pomaly už aj oni začínajú jej život akceptovať. „Už sa ma prestávajú pýtať na moje rodinné plány. Pár razy sme sa pochytili a ja som im jasne vysvetlila, že šťastie pre mňa znamená môj aktuálny život. Beriem veci také, aké sú. Pracujem, cestujem, užívam si s priateľmi, starám sa o seba, venujem sa tomu, čo ma baví. Som spokojná a keď sa to niekomu nezdá, neriešim to. Je to jeho problém, nie môj.“