„Cítila som sa s ním fajn. Taký pokojný život. Ja som v práci končila o štvrtej, on o piatej. Kým prišiel, uvarila som nejakú chutnú večeru. Dali sme si ju pri sviečkach a potom sme išli pred spaním na prechádzku, nech bolo akékoľvek počasie,“ opísala život s Igorom. Doplnila, že ten život sa jej páčil a nikdy si neuvedomila, že bol nudný. Igor sa dal nahovoriť aj na dobrodružnejšie veci, len ich musela vymyslieť ona. Ani to jej však neprekážalo.
Že má nudný život a môže vyzerať úplne inak, si prvýkrát uvedomila, keď stretla kolegu Michala. Bol to férový človek a nebolo mu ľahostajné, že Petra má vzťah. Napriek tomu však nedokázal ovládať svoje city a s Petrou si začali byť stále bližší. „Začalo to nevinnými obedami, pokračovalo v práci veľavýznamnými pohľadmi a potom už aj trávením času mimo pracoviska, zatĺkaním doma. Nikdy som neverila, že sa mi stane niečo podobné.“
Predtým žiadne kamarátky nespomínala, teraz ich mala akosi veľa. Raz vravela Igorovi, že ide na chatu s jednou, potom na rodinnú oslavu, ktovie, prečo bez neho. „Bola som v takom citovom rozpoložení, že mi vlastne bolo jedno, že ho klamem. Predstavovala som si už len, že som s Michalom a klamstvo Igorovi som brala ako nutné zlo. Nič viac ani menej,“ opísala. Igor to samozrejme pochopil, situácii sa prispôsobil a ponížene sa začal sťahovať z domu.
„Nezvládol to. Myslela som si, že ešte chvíľu potrvá, kým to pochopí, potom uplynie nejaký čas, kým si k tomu problému sadneme a vážne sa o ňom porozprávame. Keď som trávila čas s Michalom, ešte som nad týmito vecami nerozmýšľala a myšlienky na Michala som zaháňala. Sama som bola zmätená, všetko bolo strašne nepríjemné, zároveň sa tomu nedalo ubrániť.“ Igor sa presťahoval k mame a keď Petra jedného dňa prišla domov, našla prázdny byt.
„Veľmi som sa oňho zľakla. Čakala som, že bude spať v spálni, tak, ako každú noc. Prípadne, už som rátala aj s tým, že si demonštratívne prenesie perinu do obývačky na gauč. Ale že ma bude vítať prázdny byt, to by mi nenapadlo ani v najhoršom sne.“ Vtedy hneď nevedela, čo spraviť. „Keď som pochopila vážnosť situácie, strašne som sa preľakala. Igora mi prišlo aj veľmi ľúto. Nezaslúžil si, ako som sa k nemu správala.“
To preľaknutie bolo intenzívne. „Asi bolo aj potrebné. Pretože práve vtedy som si uvedomila, že je môj pravý.“ Už ani nevie, akými slovami priviedla Igora späť a presvedčila ho, že on je ten muž, s ktorým chce stráviť zbytok života, alebo minimálne tie nasledujúce roky. „Náš vzťah to posilnilo, hoci prešlo pár mesiacov, kedy sa ma vôbec nedotkol a dní, kedy so mnou vôbec neprehovoril. Michal bol len ošiaľ, zaľúbenie, ktoré rýchlo vyprchalo.“ Keď sa jedného dňa vrátila o štvrtej domov z práce, ako v iný zvyčajný deň, cítila sa, akoby našla poklad, ktorý dovtedy vôbec nedokázala oceniť.