Psí život! Keď si tridsaťšesťročná Claudia zaobstarala Pedala, ktorý má dnes päť rokov, neuvedomovala si, aké výbuchy žiarlivosti môže zviera rozpútať. „Chceli sme psa obaja. Čoskoro som však vytriezvela,“ hovorí. Medzi Fredom a Pedalom čoskoro vzniklo tesné puto. Claudia v presvedčení, že v tomto vzťahu už pre ňu nie je miesto, postupne odovzdávala manželovi všetky úlohy súvisiace so psom, ktorý ovplyvnil ich vzťah. „Dennodenne zaberal stále viac z môjho priestoru,“ sťažuje sa. „Začalo to pohovkou a potom došlo na posteľ. Muž hodiny rozprával priateľom o prednostiach nášho miláčika a hovoril o jeho kráse. Tiež si kúpil vokálneho asistenta vybaveného kamerou, aby mohol sledovať Pedala, keď bol v práci a aby s ním mohol hovoriť,“ dodáva.
Rozhnevaná Claudia podliehajúca dojmu, že je až na druhom mieste za psom, priznáva, že na svoje pocity nie je pyšná. „Bola som v koncoch. Pýtala som sa samej seba, kto je komu partnerom. Takmer netrpezlivo som čakala, až Pedal zomrie,“ dodáva.
Podľa nedávnej štúdie spoločnosti SurveyMonkey v Spojených štátoch dáva 23 percent žien a 14 percent mužov prednosť domácemu miláčikovi pred partnerom a 67 percent opýtaných uviedlo, že sa pozerajú na svojho psa zamilovaným pohľadom. Z toho teda vzniká oprávnená, avšak smiešna žiarlivosť. „Priznať si, že žiarlite na zviera, je ťažké. Moje okolie sa tým bavilo,“ hovorí Claudia.
Nakoniec sa obrátila na zvieracieho psychológa. Bola tehotná a veľmi sa obávala, ako sa bude pes správať, až sa dieťa narodí. „Bude mu vadiť, že sa už pozornosť nesústreďuje len na neho?“ pýtala sa.
Psychologička zameraná na zvieratá, Claire Bentolil, opisuje náznaky, ktoré majú zbystriť našu pozornosťpri ktorých treba zbystriť. „Keď pes vrčí na partnera alebo na dieťa, demoluje domácnosť a je drzý, môže to byť známka toho, že je problém v usporiadaní domácnosti,“ hovorí.
Psychologička zdôrazňuje, že pes nemá jedného pána. „Inštinktívne sa pripojí k osobe, ktorá ho najľahšie prijme do vzťahu. Pes zvyknutý žiť vo svorke sleduje pozície každého člena rodiny, aby sa potom sám do hierarchie svorky zaradil. Bude počúvať predovšetkým toho, koho považuje za hlavu rodiny, potom jej ostatných členov,“ vysvetľuje. Pes je pozorovateľom a vytvára si vlastný vzťah ku každému členovi „svorky“.
Keď v hierarchii vládne nerovnováha, alebo keď jeden z partnerov postupuje zvieraťu miesto, ktoré vybočuje nad rámec vzťahov v rodine, potom pes už nemá zábrany. Môže začať robiť schválnosti alebo sa môže stať agresívnym, upozorňuje Bentolil.
S pomocou psychologičky ukázala Claudia, kde je miesto ich psa. „Keď som mu zakázala niektoré časti domu, ako je spálňa, pohovka či kúpeľňa, niesol to Fred ťažko, pretože mal pocit, že psa zrádza,“ hovorí Claudia. „Je to nevyhnutné. Pes musí pochopiť, že niektoré miestnosti sú vyhradené pánom, aby mohlo byť spolužitie pokojné,“ zdôrazňuje Bentolil.
Pre niekoho je príchod psa náhradou za dieťa. „Zaobstarali sme si Danette, niekoľkomesačnú shih-tzu, keď deti odišli z domu. Bola to chyba,“ sťažuje sa 57-ročný Olivier. Pes sa stal postupne benjamínom rodiny. „Manželka sa o neho starala ako o dieťa. Keď v noci kňučal, vstávala a chodila k nemu. Hovorila s ním ako s novorodencom,“ hovorí. „S humorom som jej dal najavo, že zachádza príliš ďaleko. Dnes odchod detí strávila a vzťah sa upokojil,“ dodáva. Sociológ Michel Fize upozorňuje, že takýto vzťah je chybou." Pes nie je dieťa a ešte menej plyšák, ktorého môžeme podľa chuti hýčkať, "hovorí.