Dospievanie stresuje mladých ľudí
Podľa správy, ktorú s odvolaním sa na Child Mind Institute zverejnil portál healthline.com, postihuje úzkosť v určitom období života 30 percent detí a adolescentov. Inštitút uviedol až 17-percentný nárast úzkosti u mladých ľudí za obdobie ostatných desiatich rokov. Podľa amerického Národného inštitútu duševného zdravia ľudia, ktorí trpia chorobným strachom majú vyššie riziko poškodenia zdravia. Podľa Dr. Cory Breunerovej je dospievanie pre súčasnú generáciu príliš stresujúcim obdobím. Stres zvyšuje prístup detí k názorom iných, prakticky počas celého dňa. Na sociálnych sieťach sú často konfrontovaní aj s nepríjemnými názormi rovesníkov. Ako uvádza spomínaný inštitút, liečba porúch súvisiacich s úzkosťou je efektívna, reálne však až 80 % detí s diagnostikovanou úzkosťou nedostáva adekvátnu pomoc.
Všade samý strach
Podľa časopisu Česká a slovenská psychiatrie sa úzkosť definuje ako telesná a emocionálna reakcia na hrozbu, ktorá je nejasná a ťažko identifikovateľná. Strach môže byť postavený na reálnom základe, to je na rozumnom predpoklade, logickom zdôvodnení a objektívnom pozorovaní, ale tiež môže byť založený na falošných predpokladoch, zlých dôvodoch, alebo na hodnotení, ktoré nezodpovedá skutočnosti. V detstve a v mladšom školskom veku je úzkosť spojená so zlým školským výkonom a sociálnou maladaptáciou.
Prejavy sú fyzické aj psychické
K základným príznakom úzkosti u detí patria bolesti hlavy, žalúdka a problémy so spánkom. Psychické ochorenie prerastá aj do takzvanej fyzickej úzkosti, ktorá sa prejavuje negatívnym vplyvom na reč. Deti obvykle nedokážu vyjadriť slovami vlastné pocity. K častým príznakom patria aj sociálna izolácia a vyhýbanie sa stresovým situáciám. Možnosti liečby zahŕňajú najmä terapiu, pri ktorej terapeut pracuje s dieťaťom tvárou v tvár s problémom, ktorý mu spôsobuje úzkosť. Ak napríklad škola u dieťaťa vyvoláva úzkosť, terapia sa zameriava na postupné odstraňovanie strachu. Terapeut napríklad chodí postupne s dieťaťom na parkovisko, ku schodom školy, vstupuje s nim do budovy. Ak je vidno pokrok, postupne sa so sprevádzania upúšťa, až u malého „pacienta“ vymizne strach z určitých životných okolností.
Chýba sebavedomie a pocit istoty
Úzkostlivé deti majú o sebe väčšinou skreslené predstavy. Myslia si, že patria k zlým študentom, nakoľko im akýsi vnútorný hlas stále našepkáva, že na školské povinnosti nestačia. Rodičia môžu okrem nastavenia vhodnej terapie pomôcť svojim deťom aj tým, že ich budú učiť hovoriť o svojich ťažkostiach bez potreby vyjadrovať svoje problémy s pocitmi viny. Výborným pomocníkom v boji proti spomínaným trápeniam je aj postupné znižovanie nárokov. Deťom trpiacim úzkosťou pomáha vyriešiť tento problém vytvorenie pocitu bezpečia a pochopenia v rodine, ako aj v škole. V školskom prostredí pomáha vytváranie určitého systému na vyučovaní. Deti by teda mali vedieť, aký majú denný program a čo ich počas dňa čaká. Ak sa program zmení, učitelia by mali o týchto zmenách dieťa informovať deň vopred. Pocit bezpečia u detí zvyšuje tiež jeho umiestnenie v triede medzi menej hlučných žiakov a neustále posilňovanie ich sebavedomia.