Foto: SHUTTERSTOCK
K tomuto záveru dospeli vedci z Harvardovej univerzity a Massachusettského technologického inštitútu. Aj také malé deti sú schopné procesu, na základe ktorého sa robia rozhodnutia. Tím vedcov pustil skupine desaťmesačných detí rôzne animované videá, na ktorých okatá a usmievajúca sa ružová postavička musí dosiahnuť svoj cieľ – animovaný predmet modrej farby.
V prvom prípade preskočí ružová postavička nízky múr, aby sa dostala k modrému predmetu. Ale potom odmietne skočiť cez stredne vysoký múr. V druhom prípade ružová postavička preskočí stredne vysoký múr, aby sa dostala k predmetu svojej túžby, ale potom nemá odvahu preskočiť vysoký múr.
Nakoniec deťom premietli scénu, kedy si ružová postavička môže vybrať, a to bez akýchkoľvek prekážok, jeden z dvoch predmetov, ktoré sa objavili na predchádzajúcom videu. Logicky by sa zdalo, že si postavička vyberie druhú možnosť, keď musela skákať cez vyšší múr, a teda musela vynaložiť viac úsilia. A k rovnakému názoru dospeli aj deti.
Ako tomu vedci rozumejú? Keď si totiž v rozpore so zdravým rozumom ružová postavička vybrala prvý cieľ, keď musela preskočiť len nízky múr, deti sa pri tejto scéne pozastavili dlhšie a boli touto voľbou a týmto postojom prekvapené.
„Takéto malé deti zrejme chápu kroky osôb sofistikovane. Štúdia ukazuje, že základná matematika, ktorá je základom analýzy, s ktorou ekonómovia pozerajú na racionálne voľby, je pre novorodencov čímsi intuitívnym, aj keď nehovoria, nevedia počítať a rozumejú len niekoľkým slovám,“ vysvetľuje profesor Josh Tenenbaum z Massachusettského technologického inštitútu. "Ten výsledok ma neprekvapuje.
Potvrdzuje iba to, čo už bolo viac či menej známe: dojčatá starostlivo pozorujú všetko, čo sa okolo nich deje," hovorí prezident Talianskej pediatrickej spoločnosti profesor Alberto Villani. „Nie je náhodou, že sa dieťa, a to aj veľmi malé, správa rôzne podľa toho, s akým človekom je. Pozoruje totiž úsilie druhých v tom, ako sa oň starajú,“ citoval ho denník La Repubblica.
Zostáva pochopiť, ako to deti dokážu. Je to záležitosť intuície alebo vrodenej schopnosti? „V poslednom čase mnohé štúdie berú do úvahy epigenetiku, teda prispôsobenie našej genetiky všetkému, nielen pokiaľ ide o choroby, ale aj pokiaľ ide o náš intelekt. Ukázalo sa, že genetika je dôležitá, ale za veľmi silného sprostredkovania prostredia. Ak je dieťa obklopené starostlivosťou a láskou, nepochybne to bude mať pozitívny vplyv na jeho budúcnosť,“ vysvetľuje Villani.
Výsledky štúdie Harvardovej univerzity a Massachusettského technologického inštitútu nebudú užitočné len v pediatrii, ale aj pre technológiu a jej odbor, ktorý je spojený s tvorbou vyššej umelej inteligencie. Údaje, ktoré vedci získali, môžu byť použité na konštrukciu matematického modelu, ktorý by bol schopný predpovedať, čo desaťmesačné dieťa môže dedukovať z predmetu, ktorého akcie predtým sledovalo.
Tieto modely môžu pomôcť vo vývoji umelej inteligencie schopnej presne kopírovať ľudské správanie. „Musíme priznať, že ešte máme ďaleko k vývoju umelej inteligencie, ktorá by dokázala napodobniť správanie desaťmesačného dieťaťa. Pokiaľ však pochopíme intuitívne procesy, ktoré zrejme tieto deti majú, mohol by to byť základ pre vývoj prístrojov s inteligenciou, ktorá sa viac podobá tej ľudskej,“ konštatuje Tenenbaum.