Ubližovanie spolužiakovi nie je nevinná hra

Najväčšmi sa však dotýka detí. Druhý krok – celoslovenský projekt emocionálneho vzdelávania detí – sa pokúša riešiť tieto problémy.

Takmer polovica opýtaných žiakov sa priznala, že boli obeťou šikany. Tretina opýtaných detí sa so svojim trápením nikomu nezdôverí. Viac ako polovica prípadov šikany sa stáva priamo v školskom prostredí. Šikanovanie, to nie je len fyzické ubližovanie. Môžu to byť „len“ nadávky či vylúčenie dieťaťa z kolektívu.

„Na našej škole raz deviataci vtiahli malého prváka do umyvárne v suteréne a tam ho osprchovali,“ spomína si 12-ročná žiačka základnej školy v Bratislave. „Spolužiačka, ktorá ma nemala rada, sa vždy robila, akože sa potkla, a potom na mňa padla a udrela ma,“ rozpráva iné, mladšie dievča. „Neustále ma ohovárala a poštvala proti mne takmer celú triedu. Vraj preto, že sa škaredo obliekam.“ V tomto prípade sa problém podarilo vyriešiť tým, že matky dcér si zatelefonovali, vyjasnili svoje stanoviská a obe dievčatám dohovorili. Do ničoho vážnejšieho to neprerástlo.

Základom prevencie je zvládanie hnevu

„Dôvody šikany môžu byť rôzne. Disharmonické, narušené rodinné prostredie, v ktorom dieťa vyrastá, rodičia, ktorí dieťa príliš trestajú alebo si ho nevšímajú, túžba upútať pozornosť. Základom prevencie šikanovania je naučiť deti zvládať hnev, vedieť sa vcítiť do situácie iných. Lepšie chápať ich konanie, rozpoznávať emócie a pochopiť ich, tolerovať odlišnosti. Takisto sa naučiť riešiť bežné životné konflikty a hádky tak, aby to bolo v prospech veci a aby riešenie neubližovalo iným,“ hovorí školská psychologička prof. PhDr. Eva Gajdošová, PhD.

Na Slovensku sa už niekoľko rokov realizuje program s názvom Druhý krok, ktorý v školskom prostredí pomáha riešiť agresiu, násilie, šikanovanie, týranie či hyperaktivitu. Rozvíja u detí empatiu, komunikačné zručnosti, morálne správanie, dobré sociálne vzťahy, súdržnosť v triede a spoluprácu školy a rodiny. Program funguje na princípe fotografií, ktoré zobrazujú konkrétnu emóciu či situáciu – šťastné deti, deti smutné aj nahnevané. Zobrazuje aj vzťahy v rodine či v škole. Špeciálne vyškolený pedagóg vedie na základe týchto fotografii s deťmi diskusiu, pýta sa ich na zobrazené emócie, na to, či sa deti v takejto situácii ocitli, kedy a ako ju riešili. Napríklad, v prípade negatívnych emócii sa snaží žiakov priviesť k záveru, ako smutnému či nahnevanému kamarátovi pomôcť.

Učitelia, ktorí už s týmto programom pracovali, zaznamenali vo svojej triede veľký pokrok v podobe pozitívnych reakcií a prejavov správania sa žiakov. Deti si viac ako dovtedy všímali emócie na tvárach svojich spolužiakov, dokázali ich postupne rozpoznávať na základe neverbálnych prejavov. Boli schopné vcítiť sa do prežívania iných – opísať, čo spolužiak prežíva, či je skľúčený, alebo veselý.

Odvaha hovoriť o svojich pocitoch

„V súčasnej uponáhľanej dobe je pre rodičov nesmiernou pomocou, ak sa dieťa zdokonalí v sociálnych a komunikačných zručnostiach práve vďaka škole a pedagógom. Rodičia mnohokrát ani netušia, čo ich dieťa v škole prežíva,“ vysvetľuje profesorka Gajdošová. Podľa aktuálnych prieskumov sa totiž až tretina opýtaných detí so svojim trápením nikomu nezdôverí.

„Program Druhý krok má zmysel a deťom skutočne pomáha. Niekedy až natoľko, že práve deti vychovávajú svojich rodičov. Jedna moja žiačka bola svedkom rodičovskej hádky, čo sa v súčasných rodinách stáva pomerne často. Práve ich šesťročná dcéra im vysvetlila, ako majú konflikt vyriešiť a aké je dôležité, aby sa udobrili,“ dodáva s úsmevom odborná garantka programu Druhý krok.

Učitelia zdôrazňujú prínos programu aj u výrazne introvertných detí, ktoré sa nechceli prejaviť v triede pred ostatnými žiakmi. Žiaci postupne získali odvahu hovoriť o sebe, o svojich pocitoch, zapojiť sa do sociálnej komunikácie. Program bol účinný aj u hyperaktívnych a nepozorných detí. Počas prvých stretnutí programu síce reagovali zvýšenou hyperaktivitou, nepokojom a výbušnosťou, ale postupne sa ich psychomotorický nepokoj zmenšoval. Účinok programu sa ukázal aj pri riešení konkrétnych konfliktných situácií v triede, v ktorých začali deti používať zručnosti osvojené v modelových situáciách programu. Vďaka pravidlám, ktoré si so svojimi žiakmi učitelia stanovili, sa deti začali navzájom viac počúvať, prestali si skákať do reči a viac si pomáhajú.

V rámci etickej výchovy

„Najväčším prínosom projektu je to, že sa s deťmi otvorene rozprávame o emóciách. Projekt je priamou a otvorenou komunikáciou o tom, čo cítime a veľmi tomu pomáhajú aj vyobrazené emócie na kartách,“ hovorí Mgr. Martina Rečičárová, učiteľka na základnej škole v Trenčíne. V roku 2014 sa podarilo vyškoliť a certifikovať 96 pedagógov z celého Slovenska. Momentálne je do programu Druhý krok zapojených už 154 základných škôl, ktoré tento program zaradili do vyučovania v rámci etickej výchovy.