Vianoce podľa Lužinskej: Trochu improvizácie, ako v celom mojom živote

Tohtoročné Vianoce budú pre jazzovú speváčku a herečku iné v porovnaní s predchádzajúcimi v tom, že do rodiny pribudol ďalší člen - dcéra Viktória.

15.12.2014 09:00
Lucia Lužinská, Boris Čellár Foto:
Lucia Lužinská, Boris Čellár a staršia dcéra Amélia.
debata

V úzkom kruhu rodiny
Keďže je ešte maličká, cestovanie pravdepodobne neprichádza do úvahy. „Zrejme budeme doma v úzkom kruhu rodiny a verím, že sa v zdraví budeme tešiť najmä z takých obyčajných vecí ako je pečenie, zdobenie stromčeka a snáď aj napadne nejaký ten sneh, aby to malo tú správnu atmosféru a vôňu,“ povedala Lužinská pre Pravda.sk. Plánujú k tomu počúvať pekné vianočné nahrávky, medzi nimi aj vlastné, lebo staršia dcéra Amélia chce vždy počúvať do CD-čko, kde „spieva“ aj ona.

Dvakrát Tichá noc
Keď Lucia Lužinská zaloví v pamäti, v detstve toho na Vianociach zbožňovala veľa. Leňošenie pod živým stromčekom, odkiaľ s bratom vyjedali salonky tak, aby to nebolo vidieť a potom boli celí dolepení od živice. Rátalo sa jej tiež vŕzganie snehu pod čižmami, keď ako deti chodievali na ponočnú omšu. Lucia spievala v kostolnom zbore a chodenie do kostola malo pre ňu o to špeciálnejšiu príchuť. „Mala som rada mamine pražené mandle. Ich príprava bola vtedy dosť prácna, nebolo to také jednoduché ako dnes, keď už takmer všetko dostať kúpiť hotové,“ skonštatovala. Do zoznamu obľúbených vecí patrila aj skutočnosť, že bývali pri lese uprostred dvoma kostolmi a na Štedrý večer o piatej začala polovica chtelnickej dychovky hrať na veži jedného z nich Tichú noc. Keď skončili, ozvala sa Tichá noc z veže druhého kostola. „Stáli sme s rodičmi pred domom a počúvali, ako sa to v tom tichu nesie, pretože Vianoce mali zvláštnu atmosféru. Keď snežilo, bývalo tak ticho, že som počula jemný šum padania vločiek.“

Lucia Lužinská nielen spieva a hrá, ona aj... Foto: Lucia Lužinská
Lucia Lužinská, adventný veniec Lucia Lužinská nielen spieva a hrá, ona aj vyrába krásne adventné vence!

Darčeky stále nosí Ježiško
„V istom zmysle stále verím, že darčeky nosí Ježiško,“ hovorí ďalej Lucia Lužinská a vysvetľuje: „Niekedy si totiž niečo tajne želám a dostanem to bez toho, aby som to vyslovila. Skrátka, sú veci medzi nebom a zemou a keďže na Vianoce majú ľudia tendenciu byť trochu lepšími, zrejme sa nakumuluje väčšie množstvo takej energie, kedy sa môžu udiať aj celkom nečakané veci.“ Mimochodom, v detstve skutočne dlho verila tomu, že darčeky nosí Ježiško. „Myslím, že som precitla tak pozvoľna, takže som nebola sklamaná. Bolo to aj vďaka mnohým rituálom, ktoré sa možno na dedinách udržiavajú viac ako v mestách a tak to človeku tak nepríde. Skrátka, aj keď už to fyzicky nebol Ježiško, stále bolo dosť krásnych vecí okolo, na ktoré sme sa ako deti sústredili.“

Príbeh o Vianočníčkovi
Amélia na Ježiška stále verí, no jej rodičia sa snažia, aby význam Vianoc nespočíval iba v nosení darčekov. „Keď sme s kamarátkami robili adventné vence, jedna z nich jej vyrobila z vetvičiek, listov, šišiek a rôznych vecí postavičku. Ja som jej dala meno "Vianočníček“ a povedala som Amelke, aby mu povedala, čo si želá, že on to potom povie Ježiškovi. Želala si „také výrobky“. Keď som sa spýtala, čo to je, povedala, že veci, z ktorých si môže vyrábať. Ona má teraz kreatívne obdobie – z čohokoľvek si s nami vyrába napríklad šperkovničku, adventný venček, korunu na hlavu, postavičky… Okrem toho má na dverách zavesený adventný kalendár a každé ráno si tam nájde nejakú drobnosť. Ale vždy mi povie – ten Mikulášov posol mi priniesol presne takú zdravú sladkostičku, akú si mi raz kúpila aj ty. Alebo: Povedz Mikuláškovi, nech mi tam nezabudne dať ten koláčik, čo mám rada. Až mám niekedy pocit, že to vie a len to na mňa hrá, aj keď nemá ešte ani štyri roky (smiech)."

Adventný veniec. Výroba Lucie Lužinskej. Foto: Lucia Lužinská
adventný veniec Adventný veniec. Výroba Lucie Lužinskej.

Drahé a veľké byť nemusia
Najväčšiu radosť Lužinská má, keď sa jej podarí niekoho originálne prekvapiť. „Takže asi by som nechcela Vianoce bez darčekov,“ zhodnotila, no doplnila, že drahé a veľké byť nemusia. „Dnes je už taká konzumná doba, že veľa vecí človek dostáva v priebehu roka, takže darčeky na Vianoce už strácajú tú hodnotu,“ myslí si. Minulý rok vraj Amélia ako jediná vnučka starých rodičov z oboch strán dostala veľa darčekov, aj keď prosili, aby sa všetci držali „na uzde“. „Skončilo to tak, že bola zavalená hračkami. Sadla si do kresla, začala vydávať zvuky a rukami robiť vo vzduchu pohyby. Keď som sa spýtala, čo to robí, povedala, že je kapitán na lodi a že ju akurát šoféruje. Nepotrebovala k tomu jedinú hračku, stačila jej fantázia.“

Napínavo-dojemno-zábavné
Speváčka má vo zvyku nakupovať veci celý rok. Má na to veľkú krabicu, do ktorej ich ukladá – tam čakajú na správneho majiteľa. Niekedy jej totiž padne do oka niečo výnimočné a zrovna nikto nemá sviatok. Za najlepší darček, ktorý kúpila svojmu partnerovi – gitaristovi Borisovi, považuje gitaru. „S predajcom gitár z hudobného obchodu som sa dohodla, že gitaru, ktorú mal požičanú na skúšku, s tým, že si ju možno kúpi, kúpim a dám mu ju pod stromček. S majiteľom som sa dohodla, že mu zavolá a povie, aby ju medzi sviatkami vrátil, lebo má na ňu kupcu. Boris bol najskôr sklamaný, pretože ju veľmi chcel, no keďže neskoro zareagoval, niekto ho "predbehol“. Potom som ju jednoducho doma vzala zo stojana, vložila do puzdra a postavila vedľa stromčeka. Boris dlho nevedel nájsť svoj darček. Potom si uvedomil, že to puzdro tam predsa predtým nebolo a pomaly mu to začalo dochádzať. No a celé to bolo také napínavo-dojemno-zábavné."

Medovníčky Lucie Lužinskej, zdravšia verzia: zo... Foto: Lucia Lužinská
medovníky Medovníčky Lucie Lužinskej, zdravšia verzia: zo špaldovej múky a s medom.

Pupáky s nepomletým makom
Čo sa týka tradícií, ktoré v rodine dodržiavajú, majú „mix všetkého možného“. S rodičmi kedysi dávali zo štedrovečernej večere malé kúsky do škrupinky od orecha a otec to potom spálil v ohni. Prekrajovali tiež jabĺčko a nejedávali mäso, dospelí dokonca nejedli celý deň, prvé jedlo bola až štedrovečerná večera. Ďalšie dni chodili po rodine prednášať vianočný vinš. „S bývalými spolužiakmi z VŠMU som zažila pár vianočných večierkov, kedy každý priniesol nejakú tú svoju tradíciu, a tak som napríklad ochutnala makové pupáky. Aj keď, pamätám si aj na také makové pupáky, kedy Robo Jakab povedal zabudol strojček na mak, takže sme ich mali s nepomletým makom (smiech). Dokonca niektoré tradície som sa snažila dodržať, aj keď som v minulosti bola v Japonsku a Škandinávii. To Japonsko bolo celkom náročné – namiesto kapra som mala sushi,“ zaspomínala si.

Losos namiesto kapra
Z rodiny Luciinej mamy býva tradične jednoduché štedrovečerné menu – hríbovo-zemiaková polievka nakyslo a kapor so šalátom. Babka ho vraj robievala bez majonézy, no neskôr zaviedlu už aj majonézu. „Párkrát do roka ju zvládneme,“ dodala Lucia. Namiesto kapra je však losos, lebo im chutí, rolu zohrávajú aj kosti, keďže majú malú dcéru. „Ja občas prirobím nejaký šalát zo zeleniny, jednoducho trochu improvizácia, tak, ako v celom mojom živote.“

Na chvíľu sa stratíme
Tento rok mala Lucia Lužinská náročný. Aj jej partner Boris robil súčasne niekoľko veľkých projektov – Esprit – cena za najlepší jazzový album, Jazz start up – súťaž pre začínajúce kapely, pravidelné Jazzové ateliéry a do toho koncerty, projekt Musica Medica a tiež ich debutové CD, vlastná relácia Bližšie k jazzu… „Ja som s ním koncertovala s malými aj väčšími zoskupeniami, robila hudobno-tvorivé workshopy, hlavne pre deti, aktívne sa venovala joge, porodila druhé dieťa, takže je čas v pokoji sa venovať aj sebe navzájom. Poznáme pár zaujímavých netradičných miest na Slovensku a je celkom možné, že sa tam na chvíľku "stratíme“.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #pečenie #kostol #sneh #Ježiško #mandle #salonky #Tichá noc #leňošenie

+ Nový športový režim prinesie posilnenie tela aj ducha.
Ak niečo pokazíte, aj si zato zaplatíte, myslite však do...

+ Nezabúdajte na zeleninu a ovocie, vaše telo si ich vyžaduje.
Nad nikým sa nepovyšujte, mohli by ste urobiť veľkú...