Šikana na našich školách sa stala problémom, s ktorým musia bojovať deti, učitelia aj rodičia. Smutné okamihy, keď dieťa prichádza domov s nešťastným výrazom, ustráchané či dokonca uplakané, by najradšej vymazal zo spomienok každý rodič.
Podobnými skúsenosťami si prešla aj herečka a moderátorka Bibiana Ondrejková. „Asi pred rokom sme začali riešiť problémy v škole, kam chodí moja dcéra. Istý čas chodila domov veľmi smutná. Napokon z nej vyliezlo, že v škole má poriadne agresívnu spolužiačku, ktorá rozkazuje všetkým v triede. A keď ju ktosi neposlúchol, riešila to silou, keďže bola najvyššia z triedy a všetky deti sa jej báli,“ spomína moderátorka na nepríjemné obdobie. S riešením nijako neotáľala. „Hľadali sme možnosti najskôr doma, snažila som sa, aby moja dcéra pochopila o čo ide. Opísala som jej aj situáciu agresorky, prečo to zrejme robí a že to rozhodne nie je v poriadku. Následne sme tento problém riešili na pôde školy a vyriešili. Ale nebolo to príjemné obdobie ani pre dcéru, ani pre mňa.“
Svoje dve deti sa snaží vychovávať v duchu, aby sa nebáli za ňou prísť s akýmkoľvek problémom. „Medzi mojimi dcérami je dvojročný rozdiel, takže chodia do rovnakej školy. A keď sa mi náhodou čosi nedostane do uší, jedna to na druhú povie. Informácie tak ku mne vždy nejakou cestou prídu,“ tvrdí Ondrejková.
Aj spomínané negatívne skúsenosti ju priviedli k projektu Druhý krok, ktorý je zameraný na prevenciu šikany na školách. Keďže vyštudovala sociálnu prácu, týmto problémom sa zaoberala aj v rámci štúdia či svojej doktorantskej práce. „Stala som sa ambasádorkou Druhého kroku, čo je projekt zameraný práve na prevenciu šikany. Som presvedčená, že touto metódou môžeme pomôcť riešiť šikanu na školách od najmenších ročníkov až po najstaršie deti.“
So šikanou sa strela nielen ako matka, ale aj ako žiačka na základnej škole. „My sme to mali na základnej škole brutálne. Vážne. Chodila som do 8.C a chlapci z ostatných tried obchytkávali dievčatá. Bolo to nechutné a nepríjemné. Neviem, kde nabrali naši chlapci, céčkari, ten chochmes a morálku, ale nebáli sa postaviť proti chlapcom z ostatných tried a nás, céčkarky, pred nimi chránili. Takže toto šikanovanie som ako dievča pozorovala v iných triedach. Učitelia o tom nevedeli, nikto im to nepovedal a vyriešilo sa to tak, že sme odišli na stredné školy.“