S detskou masturbáciou sa stretávame už u najmenších detí medzi druhým až piatym rokom života, niekedy dokonca ešte skôr. „Tak, ako sa deti hrajú so svojimi rúčkami či nožičkami, začínajú sa hrať aj s pohlavnými orgánmi. Je to v ich veku celkom prirodzené. Niektoré deti svoje telo skúmajú ešte o čosi skôr,“ hovorí klinická psychologička PhDr. Katarína Jandová, PhD a pokračuje: „Je to štádium zaujatosti vlastnými pohlavnými orgánmi, deti sa pokúšajú o masturbáciu.“ Rozdiely medzi chlapcami a dievčatami v tejto oblasti nie sú, detská masturbácia sa týka oboch pohlaví.
Napriek tomu mnoho rodičov zneistie, keď si u svojho dvojročného dieťaťa všimnú, že masturbuje. Je to dôvod na znepokojenie? „Dieťa nerobí nič škodlivé či nemorálne, hoci v minulosti takýto názor prevládal,“ ukľudňuje psychologička a odporúča, čo robiť: „Je dobré v takej chvíli odlákať pozornosť dieťaťa iným smerom, u takýchto malých detí to nie je až také ťažké. V žiadnom prípade netreba robiť krik, tváriť sa prestrašene či dieťaťu takéto veci rázne zakazovať. Práve to by mohlo mať neblahé dopady na sexualitu človeka a jeho sexuálne správanie v neskoršom veku.“
Ak niektorému rodičovi prebehne hlavou, či takéto správanie nie je signálom psychickej poruchy, nemusí sa báť. „Naozaj sa netreba znepokojovať, dokonca ani vyhľadávať psychológa. Prirodzene to odoznie. Detská masturbácia nie je znakom žiadnej psychickej poruchy, rodičia nemusia mať strach.“
Neskôr, po piatom roku života, nastáva takzvané latentné štádium. „Sexuálnu energiu detí obmedzujú pocity hanby, ostychu či dokonca znechutenia. Postupne sú budované estetické a etické ideály. Energia detí sa odvádza iným potrebám, zvlášť k vzdelávaniu a takisto záujmu o iných ľudí.“