Čo je „naše“, na to sme citlivejší
Chyby vidíme najprv u druhých, až potom u seba, hoci ich robíme neraz navlas rovnaké. Ak sa v tom dokážeme zorientovať a popracovať na tých svojich, smerujeme k lepšiemu pochopeniu vlastného správania, ale i toho, ktoré vidíme v okolí. Priznať si nedostatky, slabosti a komplexy nie je jednoduché, tobôž prijať ich a zbaviť sa doterajších zlozvykov.
Spojenie rôznych zvyklostí
Dvaja ľudia v dlhodobej harmónii – už to je umenie! Nieto ešte chcieť zladenie aj s rodinou partnera, najmä ak si uvedomujeme, akí sme výrazne odlišní a silné individuality. Veľa ovplyvňuje vzájomná sympatia – ak tá funguje, dokážeme viac tolerovať a snáď sa od toho druhého i niečo nové naučiť. Ale ak si povahy nesadnú a začnú nezdravo súperiť, či robiť si naprieky, je aj pre ďalších zainteresovaných náročné tráviť spolu čas.
Správajme sa ako dospelí ľudia
Často sú to malichernosti, ktoré nás rozdeľujú a zbytočne vytvárajú napätie aj v širšom kruhu rodiny. Nevieme sa ich zbaviť i v zrelom veku, kedy by sme už mohli mať toľko rozumu, aby sme nerobili hlúposti. No predsa staviame na nepodstatných veciach, ohovárame a útočíme, pričom veľmi zraňujeme toho, koho milujeme. Nikoho neteší, ak si partner nerozumie s jeho blízkymi…
Recept na neriešenie maličkostí?
Ak nevieme nájsť spoločnú reč s niekým z partnerovej rodiny, aspoň sa mu diplomaticky vyhnime, alebo vymýšľajme program tak, aby nestihol vzniknúť konflikt. Nebuďme mrchy, aj keď máme do činenia s ťažšou náturou, ukážme ústretovosť a nadhľad, pridávajme do atmosféry príjemné podnety a nie tie zlé.