„Prechádzala som takými krízami. Veľmi som sa tešila na bábätko, no keď prišlo, stále mi plakalo. Prvých šesť mesiacov bolo náročných, no aj tak sa nedajú porovnať s obdobím trucovania, ktoré prišlo potom,“ spomína 30-ročná Ivana. Zistila, že najlepšie, čo môže spraviť, je nebrať si trucovanie svojho dieťaťa osobne.
Ostatným mamičkám poradila, že nech je to akokoľvek zložité (a v tej chvíli sa zdá, že sa to ani nedá praktizovať), aby ostali pokojné. Bolo to ťažké, ale vysoko účinné. Pokoj dieťa pomýli, pretože jeho hnev a chuť trucovať rastie v závislosti od toho, ako sa mu mamu (otca) snaží uviesť do rozpakov.
Čo však zaberá najlepšie, sú pravidlá. Stanovte ich jasne a presne. A netreba ich veľa, práve naopak. „Ja som zaviedla pravidlo, že keď môj syn začne trucovať na ihrisku, pôjdeme domov. No raz som poľavila, čo som robiť nemala a celá výchovná metóda bola v čudu,“ vysvetlila ďalej Ivana. Pozor na to, deti majú veľmi dobrú pamäť. Keď už pravidlá stanovíte, nekompromisne sa ich držte.