Na rozvod máte dosť času

Môj príbeh je možno podobný mnohým iným. Som vydatá 15 rokov, moje manželstvo bolo uzavreté ani nie po mesačnej známosti. Museli sme sa brať, teda aspoň vtedy to tak bolo. Od začiatku nášho vzťahu sme mali samé problémy. Boli proste ľudia, ktorí nám nepriali, ale asi najviac rodina z manželovej strany. Tým som od začiatku nezapadla do rodiny. Rôzne urážky mojich rodičov či brata… bola som pri tom, nejako som veci nechcela vidieť, neriešila som žiadne reči, klebety. Som nekonfliktný typ, myslela som si, že nemusí byť všetko také super a aj všetci si proste nemusia sadnúť. Bývali sme u našich, prvé dieťa, prvé starosti. Keď som čakala druhé, dozvedela som sa, že môj manžel má syna, o ktorom som vôbec nič pred svadbou nevedela. Je o rok starší od nášho, neboli spolu vo zväzku. Ale, samozrejme, pod prísnym dohľadom a poza môj chrbát mu dali môj muž so svojou mamičkou priezvisko po otcovi. Takže ani neviem, ako som prišla potichu k ďalšiemu dieťaťu. Určite sa pýtate, prečo som sa nerozviedla v tom okamihu, iná žena by to určite spravila hneď. Opäť tá moja čudácka povaha, veci neriešiť. Všetko sa to nejako zahladilo, žiadne nadávky, žiadne hádky, akurát mi bolo občas ľúto, že moje deti boli odstrčené. Nechodievali sme k svokrovcom, zo začiatku som sa aj snažila, ale veľmi rýchlo som zistila, že tam nepatrím. Necítila som sa tam nikdy vítaná. Môj manžel, mŕtvy chrobák, nikdy žiaden dialóg, žiadne zastanie si ma. Bolo toho naozaj dosť, klebety na moju adresu, nič pekné. Zabudla som napísať, že manžel pochádza z veľmi bohatej rodiny, ale majú naozaj iba peniaze. Inak sú to veľmi prázdni ľudia, bez lásky. Aj môj manžel bol tak vychovávaný, žiaden vzťah k deťom, nevie sa s nimi porozprávať. Pred štyrmi rokmi som sa zoznámila s mužom, s ktorým sa stretávame, zo začiatku kamarátstvo. Teraz, ako som ho spoznala, viem, že patrí ku mne. Môj manžel samozrejme o tom nevie, verí mi. Aj keď nie som so svojím manželom šťastná, nejako ho stále ľutujem. Rozprávam mu o tom, ako ma to v tomto vzťahu nebaví. Teraz mu zomrela mama. Chcela by som podať o rozvod, nechcem nič od neho, nemáme žiadne pôžičky, dlhy. Bývame u svokrovcov akoby v podnájme. Teraz by malo byť aj dedičské konanie, chcela by som to všetko spraviť ešte pred tým. Neviem sa odhodlať, niečoho sa bojím… Ale v tomto manželstve som veľmi nešťastná. Niekedy mám dni, že už vôbec neviem, ako ďalej.
Zdenka

Rozumiem vašej situácii. Máte pocit, že pohár vašej trpezlivosti už pretiekol a že máte aj inú alternatívu, teda iného muža, ktorý sa k vám správa tak, ako si zaslúžite. A napriek tomu, že vnútorne sa cítite takmer rozhodnutá, predsa sa neviete odhodlať urobiť ten rozhodujúci krok. Chcete to urobiť rýchlo, ešte pred dedičským konaním, a predsa vám niečo bráni. A ja viem, čo vám bráni – vaša slušnosť. Pretože hoci sa k vám manžel nezachoval vždy tak, ako ste potrebovali, nebránil vás pred nevraživosťou rodiny, neprejavoval vám lásku, viete, že keby ste ho opustili práve v tejto chvíli, keď stratil matku, veľmi by ste mu ublížili. A to nechcete. Nechcete ľuďom ubližovať, pretože ste dobrý človek. Pretože si niekde v hĺbke duše uvedomujete, že pre svojho muža veľmi veľa znamenáte a ak by ste odišli teraz, zrazí ho to na kolená. A nemáte potrebu pomstiť sa, zraňovať ľudí vtedy, keď sú najslabší. Váš muž vás teraz potrebuje. Celá rodina vás potrebuje – celá tá nevraživá rodina bez lásky potrebuje práve vás, aby ste im dali trochu tepla a útechy. Bez ohľadu na to, čo bolo, teraz sa nemenná rovnováha narušila a všetko bude inak. A nie iba procesom spôsobeným „dedičským konaním“, mocenské sily sa preskupia, niektoré nitky vzťahov sa popretrhávajú a niektoré nadviažu. Nič nebude ako doteraz. A ja vám radím, aby ste chvíľu vydržali a nič neriešili. Najskôr z čistej ľudskosti a slušnosti voči manželovi, potom preto, aby ste zistili, ako sa zmenia pomery v rodine a vo vašom vzťahu. Možno k lepšiemu, možno k horšiemu. To uvidíte a ucítite. Rozhodujte sa až neskôr. Na rozvod máte vždy dosť času. Môžete sa rozviesť aj o pol roka, aj o rok. Ale teraz to nerobte.