Prečo mi nepovie ľúbim ťa?

Ahoj, Maxim. Mám priateľa, s ktorým som rok a totálne šťastná. Sú tam chybičky ako v každom vzťahu, nič neriešiteľné, ale toto s ním riešiť nebudem. Lebo buď – alebo. Ide o to, že mi nikdy nepovedal: mám ťa rád, ľúbim ťa, či nebodaj milujem ťa. Nezakladám si na tom, dôležité sú skutky, ale na začiatku ma to celkom mrzelo. Po dvoch ex som bola zvyknutá aj na slovné prejavy lásky. On je iný v rôznych smeroch, ale je možné, že by ma skutočne ľúbil aj keď to nehovorí? Správa sa ku mne dobre, občas donesie kvet, túli sa. Ja som tvrdohlavec, a aj keď by som mu veľmi rada povedala tie dve čarovné slová, nevyjdú zo mňa, kým nevyjdú z neho.
Alica, 22 rokov

Myslím, že život je príliš krátky a láska príliš pominuteľná na to, aby sme strácali čas a dobrú náladu podobnými zašprajcnutiami. Nepoviem „milujem ťa“, kým ty nepovieš „milujem ťa“? A čo keď si takýto bohumilý záväzok dajú obaja z tej dvojice? Už nikdy to „milujem ťa“ medzi nimi nezaznie? A čo keď niekto z nich alebo aj obaja vyrástli v rodinách, kde sa žilo podľa bismarckovského pravidla, že niekoho pochváliť či prejaviť mu lásku je činnosť škodlivá a celkom skazonosná? Potom sa už rodom predurčení nešťastníci nikdy nedostanú k tomu úľavnému pohladeniu duše, ktoré cítime, keď nám niekto úprimne povie, že nás ľúbi? Svet je plný ťažkých, nepríjemných a zložitých záležitostí, tak prečo šetriť tým dobrým, hebkým a ozdravujúcim slovom, keď ho máme k dispozícii? „Všade nájdeš to, čo tam prinesieš,“ hovorí jedna zľudovelá múdrosť.

Ak chceš, aby ti priateľ povedal, že ťa miluje, začni mu hovoriť príjemné veci. Ak máš problém s vyslovením slova „ľúbim“, alebo „milujem“, tak začni s menej náročnejšími váhovými kategóriami, napríklad „som s tebou veľmi šťastná“, „som rada, že som ťa v živote stretla“, „si najúžasnejší človek na svete“. Ak ti od priateľa chýba slovná vrúcnosť, tak ju do vášho vzťahu prines. Láska nefunguje na prísnych účtovníckych princípoch, kde sa musí zaznamenať, kto dal komu čoho koľko a akého. Láska funguje na princípe vzájomného rastu, inšpirácie, učenia. Každý človek je žiarič a veľmi záleží na tom, čo vyžaruje. Tí, čo šetria dobrými pocitmi, lebo sa boja, že by sa im životné šťastie „zarieklo“ alebo čakajú na to, že impulz na to dobré musí prísť zvonku, majú naozaj nakoniec radosti menej a kratšej. Pretože ju k sebe nepustia, pretože sú zovretí strachom a matematickými výpočtami, kde ty mne a ja tebe a „svet mi to dlhuje“ prevyšuje nad tým dobrým pocitom, že áno, som tu na svete a som tu rád a budem zo seba dávať to najlepšie a verím, že sa mi to raz nejakým spôsobom vráti.

Viem, že keď toto čítaš, možno si si nie celkom istá, či mi nepreskočilo, či to všetko nepíšem obklopený sviečkami, vonnými tyčinkami, kryštálmi a veľmi dobrými liekmi na upokojenie. Ale to, že každý človek je žiarič je poznatok, na ktorý som prišiel pozorovaním života. Ak po niečom túžiš, vyžiar to. Ak túžiš po pohladení, pohlaď. Ak sa ti nedostáva dosť záujmu, zaujímaj sa. Zanechávaš v prítomnosti svoj odtlačok a ten sa ďalej šíri. Nechceme, aby bolo na svete čo najviac ostražitého vyčkávania. Chceme, aby tam bolo čo najviac lásky, ktorá nemá strach sa prejaviť. A ty svojho priateľa predsa miluješ. Tak mu proste povedz, že je super a teba teší s ním byť. Je trochu zvláštne citovať z vlastnej knihy, ale lepšie to vyjadriť neviem: „Láska je ako mexická vlna. Musíte ju odoslať a dúfať, že sa cestou okolo štadióna nestratí. Že nezmizne. Že časť citu pošlú iní ľudia ďalej a že časom dorazí až k vám. Občas to trvá, ale tak to už chodí. Máločo prebieha predvídateľne.“ A ty to nemusíš posielať okolo celého štadióna. Je tam len jeden človek, o ktorom vieš, že aj on ťa má rád, tak načo sa trápiť vecami, ktoré nie sú nevyhnutne určené na trápenie, ale na to, aby si bola šťastná?