Moje meno je Matej, žiaľ, mám iba 15 rokov. Mám srdce porozbíjané na milión kúskov. Všetko sa začalo pred tromi mesiacmi, keď som si začal s dotyčným dievčaťom písať. Po istom čase vo mne rástla láska, bolo evidentné, že to vnímala, ale mala priateľa. Dával som jej najavo, že pre mňa veľa znamená, a že s ňou chcem stráviť nejaký čas – možno zvyšok života. Ja viem, pre vás to môže znieť ako nezmysel, ale proste to som cítil. Myslel som si, že už aj ona ku mne niečo cíti. Jej priateľ ju začal podvádzať, bozkával sa a chodil von s inými dievčatami. Ona bola z toho mimo. Začala mi posielať fotky, kde bola iba v podprsenke a nohavičkách. Posledný týždeň bol veľmi rozháraný. V pondelok, deň po mojich meninách, sme spolu boli vonku. Spýtala sa ma, čo by som chcel ako darček. Ja som jej odpovedal: Veď ty vieš." Znova sa ma spýtala: „Kam chceš pusu?“ Ja som jej odpovedal že hocikde, len nech mi ju dá. Dala mi obyčajnú pusu. Objal som ju, bol som veľmi šťastný. V stredu keď som venčil psa, som ju videl, aj s jej bývalým priateľom. Stále mi tvrdila, že k nemu nič necíti, že ho už neľúbi. Neskôr sme išli znova von. Bol som veľmi smutný, porozprávali sme sa, a stále mi tvrdila to isté. Potom sme išli ku mne domov a pozerali sme film. Keď išla domov, išiel som ju odprevadiť ku vchodu. Tentoraz ma ale pobozkala. Bol to krásny bozk, vášnivý, francúzsky, proste úžas. V piatok mi oznámila, že nevie, čo chce. Ostal som deprimovaný, ani spolužiaci ma nevedeli rozptýliť. V sobotu som jej ja poslal svoju fotku. Bolo na nej iba brucho. Napísala mi, že už vie čo chce, že som to ja. Ona aj jej kamarátka boli u jej babky. A jej kamarátka mi napísala, že má plán. Mal som u nich prespať. Prišiel som, ony ma čakali na zastávke. Išli sme sa prejsť. Pustili sme si film, neskôr jej kamarátka išla spať do detskej, a my dvaja sme zostali v obývačke na rozkladacej pohovke. Na tento večer nikdy nezabudnem. Ležali sme, ja na nej, bozkávali sme sa do štvrtej do rána. Bolo to očarujúce, stále myslím na jej pohľady, dotyky, bozky, na jej vôňu, na jej vlasy, tvár. Keď sme sa zobudili, bola úplne iná. Stále odo mňa utekala. Keď som si vedľa nej sadol, proste sa postavila a odišla. Keď som prišiel domov, napísala mi, že necíti to, čo by mala. Že nemala ani motýliky v bruchu, ani srdce jej nebilo, ako by malo. Nechce, aby som mal kvôli tomu problémy s jej bývalým, a nechce, aby som sa zbytočne trápil. Len jej nedošlo, že takto sa trápim viac. V tej chvíli, ako mi napísala tú správu, sa mi zastavil svet. Preplakal som celý večer. V týchto dňoch som bez nálady, som na všetkých odporný. Nechcem nič iné, len aby ma ľúbila tak ako ja ju. Všade ju vidím, cítim, všetko mi ju pripomína. Ako mám zabudnúť na toto všetko, ako mám spôsobiť, aby som bol šťastný? Bola jediná osoba, s ktorou som chodil von. Nemám poriadne ani kamarátov, a keď už mám, tak bývajú ďaleko. Nikoho nezaujímam, nikoho nemám.
Matej
Máš 15. Nie bohužiaľ 15, ale chvalabohu 15. Tvoje príbehy sa môžu odvíjať všetkými možnými skvelými spôsobmi. Tvoja momentálna bolesť nie je nešťastný koniec filmu, ale napätý koniec prvej časti seriálu, dôvod, aby sme pozerali pokračovanie. Keby si si v pätnástich našiel lásku svojho života, ktorá ťa bude milovať tak ako ty ju a nikdy sa nepohádate, tak z teba nevyrastie šťastný človek, ale niekto, kto bude mať o desať rokov pocit, že o čosi prišiel, čosi dôležité sa nenaučil. No a ty sa musíš naučiť ako prekonať sklamanie, ako byť vľúdny k okoliu napriek krvácajúcemu srdcu a ako hrať hry s dievčatami ako je táto tvoja vyvolená. Pretože ona s tebou hrala hru, v ktorej si potrebovala manipuláciou dokázať, že ju niekto veľmi chce. Jej bývalý ju zranil a tak ona tiež zraňuje. Napríklad teba, ktorý si hru nehral, lebo tvoje city boli skutočné. Moja rada znie: vydrž. Deň za dňom. Si vnímavý a zaujímavý človek, viem, že sa časom naučíš zaobchádzať so svojím srdcom tak, aby nestvrdlo, no aby ho nebolo také ľahké zraniť. A viem aj to, že dievča, ktoré ťa bude milovať tak ako ty ju, určite nájdeš. Buď to bude toto, alebo iné, v každom prípade, bude ako stvorené pre teba.
Toto je poradňa s ručením obmedzeným. Ak máte problémy a pocit, že by sa vám zišiel môj nezaujatý pohľad, napíšte mi mail s označením PORADŇA na maxim@matkin.sk. Uveďte, prosím, aj svoj vek a meno, pod ktorým chcete, aby bol váš príbeh zverejnený. Odpovedám len prostredníctvom tejto poradne!