Prázdninové obdobie a relax nás priam vyzývajú dobehnúť resty a vziať do rúk knihy. Ak neviete aké, možno vás inšpirujú tipy osadenstva našej redakcie, ktoré sa podelilo o svoje prázdninové inšpirácie, rady a odporúčania. Želáme vám krásne čitateľské leto.
Nina Bacharová, redaktorka magazínu MiA a Pravda.sk
V mojom kufri skončí novinka Otecko sa postará od slovenskej autorky Karin Krausovej. Schovaná v tieni si rada prečítam o tom, ako zvláda materskú dovolenku muž. Ktohovie, možno zostanem prekvapená keď zistím, že sa dá prežiť aj v maximálnej pohode. Alebo, naopak, len sa škodoradostne pousmejem a nadobudnem presvedčenie, že som urobila celkom správne, keď som doma so synom zostala ja.
Zlatica Beňová, redaktorka oddelenia domácich udalostí
Keď oddychovať, tak s Coelhom! Jeho knihy sú ľahko čítavé, príbehy pútavé a zároveň aj jednoduché a vcelku poučné. Na brehu Ria Piedra som si sadla a plakala – nie je úplne novinka, ale vďaka bohu, že Coelho je plodný autor, píše veľa, takže vždy sa dá vybrať nejaký jeho titul, ktorý som nečítala. Príbeh je, pochopiteľne, o láske. Obaja spolu vyrastali, v čase dospievania sa ich cesty rozišli, aby sa potom opäť, keď už sa stali vyzretejšími, stretli. Viac k tomu netreba ani hovoriť. Kniha sa číta rýchlo, takže ak ste veľmi čítavý človek, tak si na dovolenku musíte pribaliť ešte aj ďalšiu. Príjemný oddych.
Zdeno Gáfrik, vedúci magazínu MiA a redaktor Pravda.sk
Leto je u mňa tým najčítavejším obdobím. Počas uplynulého som „zmákol“ napríklad dych berúce dielo Ja, pútnik od Terryho Hayesa, vzťahový road-trip My od Davida Nicholsa či pár kníh od môjho milovaného Petra Maya. Práve posledného menovaného rád odporúčam všetkým, ktorí okrem detektívneho pátrania zbožňujú aj psychológiu postáv a objavovanie nových končín prostredníctvom nádherných opisov, ktoré vám v hlave tvoria obraz za obrazom. May to dokáže brilantne, či už na nevľúdnych a pritom nádherných škótskych ostrovoch (séria ostrov Lewis), alebo v ďalekej Číne (séria o detektívovi Li). Len nezabudnite pri toľkom čítaní na poctivé natieranie sa.
Milan Čupka, reportér denníka Pravda a prílohy Víkend
Dovolenka je skvelým miestom na zodpovedanie otázok, na ktoré v pracovnom kolotoči niet času. Ako – "Čo keby som si zaplával v bazéne s vyhoreným jadrovým palivom?” alebo "Ako dlho by som žil, keby sa mi vyparilo DNA?” Randall Munroe takéto otázky zbieral a vedecké i cynické odpovede na ne nedávno vydal v knihe Čo keby? A keďže ja absurdity nemám nikdy dosť, odporúčam aj poviedky Sławomira Mrożeka z knihy Opica a generál. Len potom na slnku pozor, nech sa vám nestane to, čo hrdinovi Mrożekovej poviedky Prázdniny: "Sedím si raz na mostíku, slniečko svieti, rieka šumí, vari som zadriemal. Otvorím oči, a tu na mňa hľadí Jozef Stalin.”
Roberta Tóthová, redaktorka oddelenia kultúry
Ak ste čitateľ nečitateľ a písmenká vás na pláži či v tieni stromov zvádzajú skôr k spánku, grafický román Zátopek je ideálna alternatíva. Ani si nevšimnete, že popri listovaní ilustrovaným príbehom čítate. Janovi Novákovi a Jaromírovi 99 nechýba nadhľad, biografiu legendárneho československého bežca Emila Zátopka poňali svižne a s humorom. Sympatické postavičky sa od prvej stránky prevŕtajú pod kožu tak hlboko, že prudko návykového Zátopka nepustíte z rúk, kým ho „nedopozeráte“ do konca…
Helena Dvořáková, redaktorka prílohy Magazín Pravdy
Čierna a strieborná je názov knihy spisovateľa Paola Giordana, ktorý píše o ľuďoch z rôznych generácií. Mladá rodina sa zblíži so svojou pomocnicou, ktorá je z celkom iného sveta – je už stará a žila inak ako terajší mladí, vie byť oporou. Spisovateľ nemoralizuje, ale pútavým spôsobom – ako to on vie – rozpráva o intímnostiach všetkých postáv. Vytvára mozaiku názorov a skúseností, ktoré modelujú osudy. Ide samozrejme najmä o lásku, vzťahy, ale aj o vkus či rôzne hodnoty, ktoré sa tiež v priebehu rokov menia. Knižka sa dobre číta a je príjemne smutná, ako to bolo aj v Giordanovej prvotine z roku 2012, keď sa preslávil knižkou Osamelosť prvočísiel.
Katarína Sedláková, vedúca prílohy Magazín Pravdy
Môj tip na leto je útla knižka Máni Steinn. Chlapec, ktorý nebol. Napísal ju Islanďan Sjón, blízky priateľ speváčky Björk, ktorý pre ňu píše texty piesní. Za text I've Seen It All z filmu Tanečnica v tme Sjóna nominovali na Oscara, Máni Steinn si zasa vyslúžil titul Najlepší islandský román roka 2013. Ja som knižku „zhltla“ za jeden deň. Text o šestnásťročnom gayovi tvoria krátke, až básnické kapitolky, od ktorých sa ťažko odtrhnúť. Sjón vás prenesie do roku 1918, keď vybuchla sopka Katla a v Reykjavíku vypukla epidémia španielskej chrípky. Máni miluje filmy a tie sa čoskoro začnú prelínať s jeho životom… So Sjónom som túto jar robila rozhovor. Patril k najpríjemnejším a najvzdelanejším ľuďom, akých som kedy stretla.
Marian Niton, vedúci online portálu Pravda.sk
Knihu Muž menom Ove od Fredrika Backmana o ufrflanom starnúcom mužovi som pôvodne čítať ani nemienil. Už len z obáv, že by som sa v nej našiel. A rozmýšľať o starnutí a ako sa s ním vyrovnávať, sa mi ešte nechce. Ove prišiel o ženu, o prácu, o funkciu šéfa spoločenstva vlastníkov, a teda o zmysel života. Zatrpknutý puritán, bazírujúci na často nezmyselných pravidlách. Takého suseda by ste nikdy nechceli. Raz sa hneď vedľa jeho domu prisťahuje nová rodina, ktorá z jeho vnútra síce pomaly, ale predsa dostane na povrch všetko ľudské dobro a lásku, ktorá sa v ňom skrýva. A muž menom Ove, ktorý vlastne celý čas chce zomrieť, zistí, že na druhý svet sa ponáhľať netreba. Lebo nikto nemusí ostať sám, ak nechce.
Lenka Buchláková, redaktorka ekonomického oddelenia
V mojom „zásobníku skvelých kníh“ mám najmä tie, ktoré sú ekonomicky zamerané, no napísané pútavo a zrozumiteľne. Jednou z nich je aj kniha svetoznámeho ľavicového ekonóma Thomasa Pikettyho, Kapitál v 21. storočí. Pätnásť rokov zbieral a analyzoval dáta o majetkovej nerovnosti, a potom to spísal do jednoduchej formy, ktorá zaujala odbornú i laickú verejnosť. V nadväznosti na to by som odporučila na dlhšiu dovolenku či letné večery knihu Život na úver od Joachima Beckera a Ivana Lesaya. Opisujú, prečo vznikla dlhová kríza, ako sa od roku 2008 vyvíjala a čo vlastne v tomto smere „spasí“ Európu. Po prečítaní oboch kníh budete mať minimálne v prípadných „krčmových“ diskusiách či debatách s kolegami v práci o aktuálnych ekonomických udalostiach s určitosťou prevahu.
Bianka Stuppacherová, vedúca prílohy Dobré zdravie
V rámci ľahkého letného čítania odporúčam knihu S dušou Japonky – príbeh najznámejšej slovenskej Japonky Denisy Ogino. Ide o akési pokračovanie známeho románu Suši v duši, ktorý pred rokmi na motívy Denisinho rozprávania napísala Evita. Kto nečítal Suši v duši: Do Japonska sa v roku 2001 vybrala vtedy dvadsaťročná Denisa Ogino za prácou tanečnice. Na konci pobytu sa zoznámila s teraz už bývalým manželom, majiteľom butiku, preto sa po odchode domov a získaní opätovných víz zas do Japonska vrátila. Zo sedemročného vzťahu majú syna Justina. Tentoraz Denise s literárnym pokračovaním pomáhala novinárka Katarína Kopcsányi. Knižka v praktickom dovolenkovom „paperbacku“ obsahuje dokonca aj recepty napr. na „líščie ušká na zahryznutie“. Nejde však o nijakú kuchársku knihu, cez Denisino rozprávanie sa človek dozvie veľa o krajine vychádzajúceho Slnka. Takže je to skôr kulinárium o živote.
Vladimíra Gahérová, redaktorka kultúrneho oddelenia
Aj bežné drobnosti, ktoré sa dejú každý deň a mnohokrát uniknú našej pozornosti, dostávajú iný význam, hlavne ak ich zachytí islandský spisovateľ Jón Kalman Stefánsson. Brilantne sa mu to opäť podarilo v novej knihe Ryby nemajú nohy. Aj počas letnej dovolenky tak môžete pocítiť svieži závan severského ostrovného štátu, ktorý spisovateľ demýtizuje tým najpríznačnejším spôsobom. Pohľadom na jednotlivé osudy niekoľkých generácií rodiny, ktorej životy sú s Islandom, ale aj priľahlým morom úzko späté. V prostredí drsnej krajiny tak na povrch neraz vyplávajú tie najzákladnejšie otázky.