Foto: archív Elite Model Managment
Stretli sme sa presne pred týždňom, tesne pred finálovým večerom modelingovej súťaže Schwarzkopf Elite Model Look. Hana Jiříčková v nej kedysi uspela (písal sa rok 2007) a po jedenástich rokoch sa vrátila do Prahy ako čestná predsedníčka poroty. Nové tváre jej pripomenuli plachosť, ktorú kedysi pociťovala aj sama. Na rozdiel od dnešných dievčat, ktoré už dobre poznajú status slávnej modelky a mnohé ho túžia dosiahnuť, ona sama myslela skôr na skicár a milované maľovanie. Rozhodnutie – ktoré prišlo až po dokončení štúdia – naplno sa venovať modelingovej kariére však neoľutovala.
Od momentu, keď ste zvíťazili v súťaži Elite Model Look uplynulo už jedenásť rokov. To je v modelingu často obdobie na odchod do dôchodku, ale vy práve posledné dva-tri roky zažívate najväčší úspech v kariére. Je teda pre modelku dobrý pomalý štart a potom veľký nástup?
S modelingom som nezačala okamžite. Nemala som poňatie, čo je súčasťou sveta módy, akí ľudia tam pracujú, koľko financií sa v ňom točí. Modeling som nevnímala ako kariéru, ako povolanie. Ja som za modelky považovala len víťazky súťaží Miss. Bolo správne, že som najprv dokončila školu, maľovala a robila to, čo ma baví. Postupne som si uvedomila, kto som a až následne začala robiť túto prácu naplno. Vtedy, keď som sa cítila pripravená.
Pre niekoho je tento džob absolútnym snom, mnohé dievčatá po vašej práci túžia odmalička. Ale hovorí sa tiež, že niektoré (aj špičkové) modelky sú v súkromí orientované viac práve na vzdelanie, dokončenie školy, nejakú predstavu serióznejšieho pôsobenia v spoločnosti – nie vo svete bleskov a fotoaparátov. V takom prípade platí, že treba byť istým spôsobom schizofrénny, dokázať sa prepnúť?
Som Blíženec, takže asi som prirodzene trošku človek s dvoma rôznymi polohami. Ale skôr mám pocit, že ak sa dopracuje človek do bodu, že môže spolupracovať s ľuďmi na topúrovni, ide o naozaj talentovaných ľudí. Je jedno, či to je svet modelingu, alebo napríklad právo a ekonomika – na tej najvyššej úrovni pracujú osobnosti, ktoré obohacujú. Mňa dokážu inšpirovať mnohí fotografi, dizajnéri, s ktorými sa stretávam. Často sa mi zdá, že sa pohybujem v mimoriadne umelecky inšpiratívnom prostredí, takže prepínať sa z nejakej lásky k maľovaniu do modelingového módu nepotrebujem.
Súčasťou osobnosti však musí byť aj trošku exhibicionizmu.
Súhlasím, hanbliví ľudia by asi v našej brandži nemali šancu na dlhodobý úspech.
Ani módnu brandžu neobišlo hnutie MeToo, ktoré podnietila kauza okolo Harveyho Weinsteina a sexuálneho obťažovania herečiek. Písalo sa o obťažovaní modeliek či manekýnov fotografmi. Vnímate, že sa niečo za posledné mesiace radikálne zmenilo vo vašom prostredí?
Mne sa nikdy nič podobné nestalo a mám pocit, že by som ani nedovolila niekomu, aby ma do podobnej situácie dostal. Hoci, zodpovednosť je na pleciach viacerých ľudí. Záleží aj na tom, či modelku pošle booker na správne miesto, či sa agentúra o ňu dobre stará. Verím, že sa v brandži objavili skutočné prípady obťažovania, ale zároveň si myslím, že sa našlo aj mnoho žien, či možno mužov, ktorí tú situáciu zneužili a obviňovali neprávom. To ma mrzí.
Výsledkom je dnes napríklad aj to, že už nie je možné povedať na fotení ani vtip alebo sa s niekým flirtovne zasmiať. Myslím si, že špeciálne v odvetviach, ktoré sú na očiach – či už je to film, hudba, alebo modeling, sa objavilo akési napätie. No je len otázkou času, kým sa situácia ustáli. Veci sa vždy z jedného extrému presúvajú k druhému a chvíľku trvá, kým sa to celé utrasie a vyberie správnou cestou.
Foto: Profimedia
Dokážete určiť, kedy prišiel váš kľúčový moment v kariére?
Ja stále verím, že zatiaľ neprišiel (smiech). Mám v akomsi imaginárnom zozname ešte množstvo vecí, ktoré by som chcela v modelingu dosiahnuť. Ale hovoriť vám o nich nebudem, som dosť poverčivá.
Úspechov už máte za sebou dosť. Pracovali ste pre luxusné značky ako Balmain či Max Mara, fotíte pravidelne kampane a lookbooky napríklad pre H&M. Čo vás ako modelku z toho napĺňa najviac?
Páči sa mi, ak môžem s fotografmi pracovať viackrát. Ak sa medzi dvoma ľuďmi v pracovnom kontakte vytvorí istý druh vzťahu, potom sa to odráža aj na výsledku spoločnej práce. Vnímam ako veľkú česť, ak ma dobrý fotograf chce znovu bookovať na fotenie pre magazín alebo do kampane. To je znak, že niečo som im bola schopná ako modelka dať, ale stále ešte vo mne vidia ďalší potenciál a možnosť ukázať ďalšiu tvár.
Žijete v New Yorku, istý čas ste strávili v Paríži. Keď sa vraciate domov do Česka, nemáte občas pocit, že z hľadiska módy, v rámci tvorivosti, dizajnu, sme stále ešte akosi pozadu?
Pravda je taká, že veľmi o tom nepremýšľam. Keď prídem domov, vždy sa cítim strašne dobre. Môžem cestovať po celom svete, ale doma je doma. Všetci, čo zostali žiť tu – mnohé moje kamarátky hovorievajú, ako túžia žiť v New Yorku alebo odcestovať tam a tam. Samozrejme, sú svetové mestá, ktoré mám veľmi rada aj ja. Ale vrátim sa späť a všetkým hovorím, že ani netušia, ako dobre nám tu je. Čím viac cestujem, tým mám domov radšej. Nevraciam sa s kritickým okom, skôr sa snažím prebudiť kamarátov, aby nezabúdali, že sa máme v našej krajine veľmi dobre.
Foto: ELITE MODEL MANAGEMENT
Okrem modelingovej kariéry ste aj ambasádorkou projektu Positive Planet, ktorý pomáha ľuďom v núdzi naštartovať vlastné podnikanie.
Áno, prehovárali ma na to už dlhší čas a v januári som začala svoje oficiálne pôsobenie pre túto organizáciu. V minulosti som dostala niekoľko ponúk zapojiť sa do charitatívnych projektov, ale nepáči sa mi, ak sa to odohráva v duchu „poď sem, tu sa vyfoť s bábätkom, tu so zvieratkom a dáme ti viac followerov na Instagrame“. Čakala som, kým sa pod niečo naozaj podpíšem a pri projekte Positive Planet, ktorý založil Jacques Attali, som vedela, že volím správne. Nie je to typ charity, pri ktorej niekam nalievate peniaze, aby ste problém zalepili.
Pomocou mikrofinancovania sa snažíme naštartovať proces toho, aby ľudia zvládli problém riešiť sami. Oceňujem ideu, že ľudia si svoje šťastie rozbehnú sami – akurát im odsunieme z cesty dve-tri polienka, keď im poskytneme menšiu finančnú pomoc.
Keď ste začali s projektom Positive Planet, zasiahlo vás to viac aj v súkromnom živote? Netúžite byť štedrejšia, zodpovednejšia? Chrániť viac planétu a konať zodpovedne pre budúce generácie?
Mne sa zdá, že takto nejako som to mala nastavené vždy. V obchode si odjakživa pýtam papierovú tašku a nemusím dávať na Instagram odkazy o tom, ako pohŕdam plastom. Charita sa u mňa začínala už doma odmalička. Vždy som sa snažila pomôcť, ak to potreboval kamarát, keď napríklad ma prosili o pomoc moji bratia. Starám sa od seba od štrnástich rokov, takže tie základy nejakého životného prístupu som si vytvorila pomerne skoro.
Akú úlohu zohrali vo vašej dnešnej kariére rodičia?
Moja babička a dedko boli obaja doktori, mamička má dve vysoké školy, otecko síce vysokú nemá, ale odjakživa pracoval vo svete umenia a manažoval muzikantov. Myslím si, že všetci mi dali predovšetkým slobodu vybrať si to, čo chcem ja sama. Nebolo pre nich dôležité, čím budem. Skôr aby som veci, ktorým sa venujem, robila najlepšie, ako viem.
Takže o nejaký moment akceptácie v rámci rodiny ste ako modelka bojovať nemuseli?
Tak vždy sa nájde niekto, kto vám povie, ááále modelka, veď to je jednoduché, veľa peňazí za nič. Raz som napríklad zavolala otcovi a vysvetľovala mu, čo sa mi stalo za uplynulý týždeň a z jeho reakcie bolo zrejmé, že nerozumie, čo je na tom zaujímavé alebo výnimočné. Veľkú podporu mi však poskytla babička. S ňou skajpujem takmer denne a vždy sa máme o čom zhovárať, vždy ma pozorne vypočuje.
Foto: ELITE MODEL MANAGEMENT
Prečo ste sa rozhodli práve pre maľovanie? Ovplyvnilo vás nejakým spôsobom rodinné prostredie?
Odmalička som navštevovala výstavy, divadlá. Vyrástla som v Brne, a tam to umelecky naozaj žije, je to bohatá scéna s pestrými možnosťami. Vila Tugendhat ma inšpirovala k tomu, aby som šla študovať dizajn, z ktorého som potom prešla k maľbe. Vždy to bolo okolo mňa, ale tiež asi zohralo rolu, že som bola dosť introvert. V škole sa so mnou veľmi nebavili, mala som vlasy ostrihané dohola, bola som trošičku vyvrheľ, takže som si kreslila v rohu (smiech).
Máte ambíciu popri modelingu posunúť ďalej aj maliarsku kariéru?
Určite. Ale som perfekcionistka. Mám veľa známych, či už v Česku, alebo vo svete, ktorí dobre vedia, že v umení musíte ponúknuť to najlepšie – inak vás roztrhajú na kusy. Takže skôr sa šetrím na to, keď sa budem môcť sústrediť na moju tvorbu. Samozrejme, skicujem stále. Dokonca aj teraz mám so sebou maličký skicár – vlastne ich mám niekoľko, ku každej veľkosti kabelky inú veľkosť skicára. Keď cestujem, robím si takzvaný visual diary. Pracujem na veľa nápadoch a dúfam, že čo najskôr sa dopracujem do momentu, keď budem pripravená ukázať to ostatným.
Hana Jiříčková
sa narodila 13. júna 1991 v Brne. Modelingový úspech zaznamenala už ako štrnásťročná, keď zabodovala na československom a následne svetovom finále Elite Model Look. Postupne pracovala pre značky ako Max Mara, Balmain, Paco Rabanne, Anthropologie či H&M. Jej tvár sa objavila na stránkach Vogue Paris, Harper's Bazaar, Elle alebo Interview. Žije v New Yorku a okrem modelingu sa venuje aj maľovaniu a tiež charitatívnym projektom.