Aby milujúca mama nesklamala synčeka, rozhodla sa mu vyrobiť takého, ktorý bude vyzerať na nerozoznanie od živého psa. A to sa jej aj podarilo.
Z priadze uháčkovala prvého psíka a odvtedy sa nezastavila. Dnes majú o jej výrobky záujem aj ľudia vo svete. A to ani nepotrebovala žiadnu reklamu. Stačilo uverejniť pár fotiek svojich výrobkov na sociálnej sieti.
Viera zvláda starostlivosť o synov Martina (8), Jakuba (7), Samka (5) a Tomáša (2), domácnosť a ešte aj výrobu háčkovaných psíkov. Priznáva však, že je v jednom kole a v poslednom čase sa už vôbec nestíha zastaviť. Pretože stihnúť za mesiac uháčkovať toľko psíkov nie je žiadna „sranda“. Na začiatku pritom bola úplne nevinná prosba jedného z jej synčekov, tretieho v poradí.
„Samko má teraz päť rokov. Zhruba pred štyrmi rokmi chcel veľmi živého psa. My sme mu to nechceli dovoliť. Tak som mu jedného uháčkovala. On bol spokojný a dlho si myslel, že je živý,“ hovorí Viera. Vraví, že vlastne ani nevie, ako prišla na to, že sa dá takým spôsobom uháčkovať pes.
„On ho strašne chcel, tak som si pozrela, ako vyzerá živý pes, a podľa toho som to nejako odkukala. V sedemnástich som začala háčkovať dečky, potom som skúšala aj háčkované hračky a nakoniec som skončila pri psoch. Našla som zaujímavé priadze, pretože som chcela, aby to naozaj vyzeralo ako srsť, a nie ako hračka. A hneď prvý sa mi podaril,“ vysvetlila Müllerová.
Priznáva však, že nie každý produkt skončí u zákazníka. Jeden dokonca letel celý do koša. Z ďalšieho skončili v odpadkoch nohy. „To nejde vypárať. Ak sa človek raz pomýli, už to nejde vziať späť a tá vlna je skutočne drahá. Jedno klbko stojí od štyroch do šiestich eur, pričom na jedného menšieho psíka spotrebujem minimálne dve priadze. V prípade, ak ide o veľký výrobok, miniem až päť priadzí.“
Samko bol prvý, kto dostal svojho psíka, a dlho bol presvedčený, že vyrobený pes je živý. Aj keď s ním zaspával, kázal mame, aby ho nastavila tak, aby ho mohol psík oblízať.
Niektoré psy vyprevádzajú plačom
Viera, ktorá je povolaním sestrička, sa svojimi výrobkami pochválila na sociálnej sieti a vôbec nečakala, čo tým spustí a už vôbec nie, že si takto bude privyrábať popri materskej. Sociálna sieť ako reklama úplne stačila. Odrazu sa pretrhlo vrece so záujemcami o jej výrobky. Niekedy však predaj psíka vyvolá slzy v očiach jej detí.
„Prednedávnom som robila baseta a Tomáško si ho strašne zamiloval. Nechcel ho ani za nič dať. Robila som ho však veľmi dlho a pani ho veľmi chcela, tak som ho nakoniec zbalila a poslala. Nebolo mi to jedno, Tomáško s ním bol dokonca aj na prechádzke… Budem mu musieť takého urobiť,“ hovorí Viera.
Foto: Tatiana Michalková, Pravda
Niekedy sa však nechá obmäkčiť. Ukazuje na jeden z najnovších výrobkov, ktorý všade chodí s tretím synom v poradí. „Aj tento bol pre inú pani, no Samko ho strašne chcel, tak som psovi vyrobila oblečenie a zostal doma s tým, že jej urobím druhého. Ostatní chlapci však neplačú, iba najmladší Tomáško.“
Viera Müllerová vraví, že kým v minulosti stíhala robiť psíky na objednávku aj pre synov, dnes už popri objednávkach nemá čas na inú výrobu. Psíky vyrába v čase, keď sú dvaja starší synovia v škole a mladší sa hrajú, alebo po večeroch. Synovia mamičke prácu tolerujú.
„Niekedy mi sami povedia: Mama, rýchlo háčkuj, nech môžeme ísť psíka poobede poslať. Dokonca mi sami zháňajú škatule, takí sú z nich podnikatelia.“
Šikovné ruky Slovenky si totiž všimli už aj v cudzine a do mesiaca musí zvládnuť vyrobiť aj 15 psov. Najviac sa však stále ozývajú Slováci, a to od Košíc až po Bratislavu. Jej výrobky však už putovali aj do zahraničia.
„Mám psíky v Amerike, Austrálii, Argentíne, Nemecku, Rakúsku, Anglicku, vo Švajčiarsku aj v Česku,“ vyratúva šikovná Slovenka. Cena jej výrobkov závisí od veľkosti psa – najmenší, ktorý má okolo 15 centimetrov, stojí 35 eur a najdrahšieho zatiaľ predala za 65 eur.
Mýlia si ich so živými
Viera zažíva so svojimi výrobkami aj úsmevné príhody. Nie všetci ľudia si totiž na prvý pohľad všimnú, že sa nepozerajú na živého psa, ale na dokonale vypracovanú hračku. Viera vraví, že všade chodí so psami.
„Keď ideme do obchodu, beriem psa, háčkujem všade – keď ideme k babke, vo vlaku, na prechádzke ich češem. Často sa stáva, že úplne cudzí človek sa pristaví, pozerá a vraví: Čo to je? Veď to je živý pes. Minule nechceli Samka pustiť do školy, pani mu vraví, že so psom tam ísť nemôže. Pozerám, či to myslí vážne, alebo žartuje, ale myslela to vážne. Vravím: Veď to je hračka. Ona pozrela zas na mňa, či si žarty nerobím pre zmenu ja a až potom sa začala smiať,“ spomína si Viera.
Raz sa vybrala poslať psa poštou, ale nemala škatuľu. „Tú som napokon zohnala tesne pred poštou a tam som aj šla psa zabaliť. Pristavila sa staršia pani a pustila sa do mňa, čo som ja za hyenu, že chcem psa poslať poštou v škatuli. Musela som jej vysvetľovať, že to nie je živý pes, ale neviem, či to aj pochopila,“ smeje sa zručná mamička.
Miláčik v životnej veľkosti
Viera háčkuje zväčša podľa živých vzorov. Buď chcú ľudia uháčkovať psa, aby vyzeral presne ako ich domáci miláčik, alebo si pozrú na internete rasu a takú aj žiadajú. „Teraz naposledy som uháčkovala psíka podľa živého, ktorý sa volá Olinečko,“ usmieva sa Viera.
Často si ľudia objednávajú psy, ktoré im zomreli, aby na ne mali pamiatku. Prednedávnom robila tri roky nebohého psa. Objednávala ho dcéra pre mamu, ktorá mala psíka ako domáceho miláčika. Netradičnou požiadavkou bolo, keď si zákazník prial vyrobiť psa v životnej veľkosti a nešlo pritom o žiadne miniatúrne plemeno. Meral štyridsať centimetrov v kohútiku a stal sa zároveň aj najdrahším vyrobeným psom, stál 65 eur.
Výroba jedného psa trvá Viere približne dva dni. Telo naplní dutým vláknom. „Ja to vypchávam úplne do pevna, aby telo nebolo mäkké. Dovnútra dávam aj drôtenú konštrukciu, aby sa dali ohýbať nohy a chvost. To, čo kupujem, sú bezpečnostné oči a nos, tie nevyrábam. Keď mám všetky dielce hotové, zošijem ich dokopy, učešem a čo treba, domaľujem farbami,“ opisuje.
Všetko ostatné okrem očí a nosa je tak poctivá ručná práca, ktorá musí aj niečo vydržať a Viera Müllerová má na výdrž najlepších testovačov na svete – svojich štyroch synov. Vraví, že zatiaľ sa nik nesťažoval, že by sa mu pes rozpadol. Ten prvý, ktorého vyrobila pre Samka, je stále doma. „Je už síce ošklbaný a vidieť, že si prešiel kadečím, no stále drží a stáva sa dedičným. Dnes ho už vlastní Tomáško,“ uzavrela šikovná Trenčianka.