„Byť babičkou je zázrak, za ktorý som nesmierne vďačná,“ povedala. A hoci malú Caroliku nadovšetko miluje, prízvukuje, že ju nerozmaznáva. „Na rozmaznávanie je ‚dede‘, čiže starý otec. Ja som vyštudovaná pedagogička a zrejme aj preto sa ju snažím od okamihu, ako začala vnímať svet, učiť slušnosti. Vždy je to formou hry, ale už sa krásne naučila, ako treba vždy poprosiť, poďakovať, pozdraviť… Veľmi benevolentnou babičkou nie som, pretože vnímam, ako majú dnešné deti popustenú uzdu a to si prenesú do neskoršieho veku, kedy sa toho už nezbavia. A je to na ich škodu,“ opisuje.
S mamou nemali tabu
Niekdajšia hlásateťka si zaspomínala aj na vlastné dospievanie a vzťah s mamou, ktorý mali vždy otvorený. „Bežne sme sa rozprávali o veciach, ktoré súvisia s dospievaním, so zmenami, ktorými žena prejde, nebolo to u nás nikdy tabu. V čase, kedy som vyrastala, sa o takýchto veciach verejne nehovorilo. My sme boli výnimka, možno aj preto, že maminka pracovala v zdravotníctne,“ opísala Straková. Podobný vzťah má aj so svojou dcérou. „Vždy sa vieme porozprávať o všetkom a inak to nebolo ani v čase, kedy dospievala.“
Nečaká, problémy rieši
Vzhľadom na skutočnosť, že ešte stále pracuje a je aktívna, dáva si pozor na zdravie. „O svoje telo sa zodpovedne starám, ak ma niečo trápi, okamžite idem k lekárovi a problém riešim. Nie som ten typ ženy, ktorá by niečo odkladala. A to je potom skvelý pocit, keď vám lekár povie, že vaše obavy boli zbytočné. Poznáte predsa skvelý pocit, keď obrovský balvan človeku padne zo srdca.“ Zároveň však dodáva, že pre ženy by malo byť prirodzené, aby sa o seba starali. „Je potrebné sa venovať aj sebe. Ak človek nemá rád sám seba, normálnou zdravou láskou, nemôže mať rád ani ostatných.“