Majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov, Matej Tóth, začínal so športom už ako malý chlapec. A prvé úspechy v atletike prišli v období puberty, ktoré je podľa neho v kariére budúceho športovca zlomové. „V čase, keď deti prestupujú na strednú školu, sa výrazne menia ich priority, nastupuje rebelantské obdobie. Preto by si mali do tohto zlomového obdobia šport obľúbiť do takej miery, že sa ho nevzdajú. Nútenie či presviedčanie zo strany rodičov môže skôr uškodiť, pretože mladý človek si už dokáže dupnúť a práve vtedy, keď je do niečoho tlačený, povie ‚dosť, končím‘.“
Atletika je nielen skvelým, ale aj potrebným základom pre budúcich športovcov. Aj preto zlatý medailista podporil projekt „Detská atletika“, ktorý má pritiahnuť už deti od štyroch rokov k pravidelnému športu. „V projekte ide predovšetkým o to, aby deti získali športový základ. To znamená, aby nabrali správne športové stereotypy, ktoré neskôr nemusia využiť len v atletike, ale v ktoromkoľvek inom športe. Ale bol by som rád, keby sa podarilo vďaka projektu vychovať aj mojich nasledovníkov,“ opisuje medailista z Pekingu.
Foto: Ľuboš Pilc, Pravda
Ako vôbec môže rodič štvor či päť-ročného škôlkara zistiť, že jeho ratolesť má športový talent? „V prvom rade rodič vidí, či má jeho dieťa chuť športovať. Mal by ho naučiť plávať, lyžovať, korčuľovať či bicyklovať, ukázať mu športové činnosti. Talent nemusí objaviť priamo rodič, to už je práca vyškolených ľudí ako tréneri či učitelia telesnej výchovy,“ hovorí Tóth a pokračuje: „Ja sám som napríklad nebol extrémne talentovaný, skôr som mal veľkú chuť športovať, rodičia ma podporovali a postupne, po krokoch, som sa pracovitosťou dostal tam, kde som dnes. Veľa športov je takých, že väčšiu rolu než talent zohráva práve drina.“
On sám je otcom dvoch dcér, 8-ročnej Ninky a 6-ročnej Emky. Ako športuje ich „majstrovská“ rodina? „U nás je to vyslovene o tom, že dievčatá s manželkou vedieme k športu, k tomu, aby sa hýbali. Naučili sme ich korčuľovať, lyžovať či plávať, ale do žiadnych krúžkov ich nenútime, ich výber už necháme na nich. Staršia dcéra chodí na tanec, ktorý ja sám považujem takisto za namáhavý šport. Deťom sa treba po športovej stránke venovať od malička, cestičku ku konkrétnemu športu, ktorý ich baví, si časom nájdu aj samé.“