Šperkárka Viktoria Münzker: Vždy som v sebe mala tvorivý drajv

Stále som musela kresliť, tvoriť, či modelovať, hovorí slovenská šperkárka žijúca v Rakúsku, Viktoria Münzker, ktorá si v detstve tvorila šperky pre seba, aby si ich nemusela kupovať.

31.01.2014 12:00
Viktoria Münzker Foto:
Viktoria Münzker.
debata

Väčšina herečiek, speváčiek či baletiek spomína na to, že povolanie si vybrali už v detstve. Ako to bolo vo vašom prípade? Kedy prišla myšlienka, že sa chcete venovať šperkom?
Tiež v detstve. Odmalička som zbierala kamienky a asi ako desaťročná som si už vyrábala šperky pre seba, aby som si ich nemusela kupovať. Napokon, vždy som v sebe mala tvorivý „drajv“, musela som vkuse kresliť, tvoriť či modelovať.

Vaša mama je inžinierka-architektka, otec kunshistorik. Nikdy vás neviedli k tomu, aby ste sa živili niečím „zmysluplným“?
Aj mama mala umelecké vlohy – veľa kreslila a chcela byť módnou návrhárkou, ušila dokonca sedmoro svadobných šiat a šila aj pre nás. To, čím budeme, nechávali rodičia vždy na nás.

K štúdiu kovu a šperku viedla trochu hrboľatá cestička. Nešli ste totiž na vysokú školu hneď po škole, ale „dopriali“ ste si päťročnú pauzu. Čo ste robili?
Po strednej škole som totiž nevedela presne, čo chcem študovať. Preto som si povedala, že sa niekde zamestnám a uvidím. Pracovala som dva roky v obchode ako predavačka, no mala som vedúcu, ktorá videla moje kresby a šperky a spýtala sa ma, prečo to neskúsim. Dokonca mi priniesla aj prihlášku, aby som ju vyplnila a odniesla, kam treba. Aj jej dnes vlastne vďačím za to, že som sa odhodlala. Keď som skončila v potravinách, vďaka otcovi som sa dostala k reštaurátorským prácam. Páčilo sa mi tam, ale na môj vkus to bolo málo kreatívne. Potrebovala som tvoriť.

Brošňa Cleoniceras. Bronz, jantár, amonit, achát.
Brošňa White Electron - naplavené drevo z Indie.
+15Brošňa Ambradoris Violet. Naplavené drevo z...

Sú umelci, možno práve tí, čo vysokú školu nemajú, ktorí tvrdia, že titul netreba. Aký názor na to máte vy?
Mne štúdium na VŠVU pod vedením Karola Weisslechnera dalo veľa. Nielen práca v ateliéri, ale aj prednášky, semináre a kontakt s ostatnými, ktorí zmýšľajú podobne ako ja, spätná väzba…

Snáď vyvrátite predstavu laikov, ktorí si myslia, že na umeleckú vysokú školu v Bratislave treba protekciu, bez nej to nejde… Naozaj to tak u nás funguje?
Určite nie. Bez talentu by sa tam človek dlho neudržal.

Váš rakúsky manžel nie je umelec. Dokázal vás prijať aj s tou predstavou, že sa šperkami mienite živiť? Veľa praktických ľudí to nedokáže…
Spočiatku bolo preňho ťažké pochopiť, že umelecký šperk nie je len moje hobby, ale myslím to s ním vážne. Ako vojak z povolania a veľmi praktický človek potreboval čas na to, aby to spracoval a porozumel, čo tým šperkom chcem povedať. On je letecký technik, takže keď mu ukážem šperk, v prvom rade ho zaujíma technická stránka a spracovanie. Umelecký prejav už pomenej.

Spoznali ste sa v Bratislave pred desiatimi rokmi. V tom čase ste už vedeli po nemecky?
Áno, ja som vyrastala na rakúskej televízii. Rozumela som všetko, ale hovoriť a písať som začala až neskôr. Začiatok nášho vzťahu bol trochu vtipný. Hovoril len on, ja som len pritakávala (smiech). Dnes je pre mňa nemčina ako druhá materinská reč. Píšem si v nej aj texty ku kolekciám.

Dnes tvoríte a vystavujete vo viedenskom ateliéri Stoß im Himmel so siedmimi ďalšími umelcami. Ako ste si toto miesto, kde vám je dnes tak dobre, našli?
Oslovili ma. Napísali mi, že sa im tam uvoľnilo miesto a či nemám záujem. To bol rok 2009. Od prvého momentu som sa tu udomácnila, dobre sa mi tu tvorí. Sme internacionálny tím, každý s iným štýlom, čo je len dobré. Nehrozia výčitky typu „ty robíš podobné veci ako ja, kopíruješ ma“. Takéto konflikty u nás nemáme.

Náhrdelník Marina Morosa. Naplavené drevo z... Foto: Viktoria Münzker
11 - Nahrdelniki Marina Morosa - Naplavene drevo z Indie Granulat Atrament Rubin Herkimer Diamant Krabie klepeto Perly Bronz Náhrdelník Marina Morosa. Naplavené drevo z Indie, granulát, atrament, rubín, herkim, diamant, krabie klepeto, perly, bronz.

Ako vás prijali Rakúšania?
Vo Viedni je veľa cudzincov z celého sveta, ktorí robia úžasný dizajn a Rakúšania, či chcú alebo nechcú, museli si na nich zvyknúť. Staršia generácia síce dáva najavo, že im prekážajú, no iné je to v prípade, že sa cudzinci naučia po nemecky, čo je pre nich mimoriadne dôležité a vklienia sa do spoločnosti a nežijú len medzi svojimi.

Možno ťažšie ako oni na vás, ste si zvykali vy na nich…
Začiatok bol ťažký. Celá moja rodina žije na Slovensku alebo inde a keď som prišla do Viedne, napriek tomu, že Bratislava nie je ďaleko, večery bývali dlhé… Keď som potrebovala mamu alebo otca, nemohli prísť hneď. Rakúšania sú konzervatívni, uzavretejší. Neviem, či to môžem tak zovšeobecniť, ale pre nich je dôležité, že človek má prácu a zarába peniaze. Je to málo emotívne, Slováci sú temperamentnejší. Dodnes nemám veľa kamarátok Rakúšaniek.

Do kategórie šperk patrí aj náhrdelník, náramok, prsteň, brošňa… Vy zo všetkého najradšej tvoríte práve brošne. Prečo?
Mám pocit, že mi dá najviac možností, ako sa prejaviť. Neohrničuje ma a možno aj tým, že sa nosí blízko pri srdci, je pre mňa najvoľnejšia. Nič ma pri jej tvorbe nespútava.

Spisovateľ máva jasnú predstavu o tom, či píše román alebo novelu, ako príbeh začne, ako bude pokračovať a ako skončí. Vy pri svojej tvorbe máte predstavu niekedy, nikdy alebo vždy?
Častokrát mám predstavu, ako by šperk mal vyzerať, no výsledok býva iný. Rada zbieram rôzne materiály, kombinujem ich, hrám sa s nimi, skúmam, ako spolu zareagujú. Občas bývam prekvapená, že výsledok „dýcha“ ináč, ako som si predstavovala. Najkrajšie zážitky sú tie, keď to dopadne lepšie, ako bola predstava v mojej hlave.

Všetko sa dá stále zlepšovať. Aj šperk?
Áno, ale občas sa musím zastaviť a povedať si dosť, stačí. Tento šperk už nepotrebuje viac, inak by hrozilo, že sa to celé zrúti.

Máte svojho obľúbeného kritika (čiže potrebujete odstup, odozvu), alebo po dokončení diela hneď viete, že to vyšlo?
Vždy je dobré, keď má človek na vec aj iný ako svoj pohľad. Stáva sa mi, že ktosi prejde okolo môjho šperku a povie, že je pekný, no tiež, že si ho ani nevšimne. Vtedy zvyknem pochybovať o tom, či je to také dobré, ako si myslím.

Väčšina vašich šperkov je extravagantných – výrazné, farebné, veľké, nie vhodné na každý deň, určené skôr pre zberateľov. Nemajú to autori tých nositeľných šperkov v dnešnej dobe ľahšie?
Mám svoj štýl, no ani ja sa už nevyhnem tomu, aby som kde-tu urobila aj niečo menšie, nositeľnejšie, no stále v mojom štýle, aby bolo rozpoznateľné, že som to ja. Žiť len zo zberateľov sa nedá a keď chcem zarobiť, musím robiť občas aj niečo iné, lacnejšie.

Náhrdelník Fryeria Rueppeli. Bronz, alginát,... Foto: Viktoria Münzker
15- Nahrdelnik Fryeria Rueppeli - Bronz Alginat Sklo Zafir Granulat Striebro Náhrdelník Fryeria Rueppeli. Bronz, alginát, sklo, zafír, granulát, striebro.

… takže aj práca na zákazku. Je príjemná?
Nie vždy. Sú však ľudia, ktorí majú len zopár požiadaviek. Prednedávnom prišla pani so zlomkovým zlatom, z ktorého chcela dva prívesky, zvyšok nechala na mne. Takéto zákazky sú samozrejme príjemné.

Tvrdíte, že neexistuje materiál, ktorý by ste nevedeli použiť na šperk. No samozrejme máte svoje obľúbené a menej obľúbené materiály. Ktoré to sú?
Najčastejšie tvorím z prírodných materiálov – kameň, drevo, koral. Aj počas prechádzky lesom zbieram zaujímavé materiály či tvary, s ktorými sa neskôr hrám v ateliéri a skúmam ich. Používam rôzne kovy od alpaky cez bronz, aj naplavené drevo z Indie. Je veľmi ľahučké a duté, a preto mi dáva možnosť robiť aj väčšie veci. Začala som používať aj porcelán. Práve z neho je moja nová kolekcia, ktorá bude prvýkrát vystavená v marci v Mníchove. Je v nej niekoľko porcelánových brošní, náhrdelníky, čipka máčaná v porceláne a následne vypálená v peci, čiastočne kolorovaná v kombinácii s drevom, akrylovou farbou a kameňmi.

Kedysi ste šperky tvorili pre seba, aby ste si ich nemuseli kupovať. Ako je to dnes?
Už nemám čas na to, aby som vyrábala pre seba niečo špeciálne. No keď vytvorím niečo nové, testujem to. Sledujem reakcie okoloidúcich, kamarátov aj známych, ako sa pozerajú na mňa, keď mám šperk a ako sa pozerajú na ten šperk. Či už je reakcia pozitívna alebo negatívna, hlavne, že je.

Máte aj materiál, ktorý ste nikdy nepoužili? Guma, silon…
Taký materiál neexistuje, no vyhýbam sa umelým hmotám. Prírodné materiály sú príjemnejšie a ekologickejšie. V minulosti som použila aj plast, ale už ma to neláka.

Musí vás „kopnúť múza“, alebo prídete každý deň do svojho ateliéru aj keď žiaden nápad nemáte?
Som umelec na voľnej nohe, takže do ateliéru chodiť nemusím. Ale keď chcem niečo nové vytvoriť, čo väčšinou chcem, tak som tu už o pol deviatej ráno. Keď ma kopne múza, sadnem si a tvorím, ale aj keď ma nekopne, donútim sa spraviť čokoľvek. Začnem brúsiť drievko, kameň alebo rezať niečo do plechu a ono to príde. Aspoň väčšinou to tak je. Samozrejme, že sú dni, kedy sa mi nechce a keby som prišla do ateliéru, všetko by som pokazila. Vtedy radšej ostanem doma a kreslím si, fotím alebo varím.

Veľa umelcov cestuje práve pre inšpiráciu, aby vedeli, ako to chodí vo svete, čo fičí. Patríte k nim?
Cestujem rada a stále viac. Minulý aj predminulý rok som bola v Barcelone na šperkárskej výstave Joya, kde sa stretlo asi štyridsať šperkárov z celého sveta vrátane Japonska a Brazílie. Bolo zaujímavé spoznať nových ľudí, ktorých by som len tak nestretla. Keď cestujem, inšpiruje ma všetko – krajina, atmosféra, ľudia. Vždy to vo mne niečo zanechá. A tiež si tam nazbieram kamienky, ktoré neskôr používam vo svojich šperkoch.

Brošňa Blue Dragon. Citrín, naplavené drevo z... Foto: Viktoria Münzker
4-Brosna Blue Dragon- Citrin Naplavene drevo z Indie Sklo Granulat Striebro Brošňa Blue Dragon. Citrín, naplavené drevo z Indie, sklo, granulát, striebro.

Vo viedenskom ateliéri tvoríte od roku 2009. Aj vy ste pocítili krízu, o ktorej sa v ostatných rokoch toľko píše?
Kedysi si k nám prišlo veľa ľudí nakúpiť vianočné darčeky, no tieto posledné Vianoce boli slabé. Potvrdili mi to aj šperkári z okolia. Neviem, či ľudia šetrili, alebo investovali inam, no šperk pod stromčekom dominantný nebol.

Vravíte, že svoje šperky nenosíte, no na svojich prstoch máte vždy aspoň štyri prstene. Obdarúvate sa navzájom s kolegami?
Áno, vymieňame si šperky. Dnes mám napríklad prsteň, v ktorom je prach z meteoritov – dala mi ho kamarátka, ktorej som zaň darovala brošňu. Rada nosím šperky aj od iných šperkárov. Nemám ešte veľkú zbierku, ale dúfam, že sa bude rozrastať.

Viktoria Münzker

pochádza z Bratislavy, je vydatá, má 9-ročného syna Sebastiana. Na Vysokej škole výtvarných umení vyštudovala kov a šperk u Karola Weisslechnera. Žije vo Viedni, kde tvorí v ateliéri Stoß im Himmel. V roku 2013 vydala knihu Into the Unknown/ Jewellery. Na Slovensku sa jej šperky dajú kúpiť v galérii Čin Čin. Viac info na www.viktoriamuenzker.eu.

© Autorské práva vyhradené

debata chyba
Viac na túto tému: #Viktoria Münzker #šperk

+ Rozhodne si neodopierajte kvalitnú pedikúru, bolesť sa rýchlo stratí.
Budúce finančné rozhodnutia by mali byť...

+ Zdravie vás nesklame, ak sa budete vyhýbať komplikáciám a stresu.
Kúpite do bytu konečne klimatizáciu, svoje...