Mužské nedokonalosti
Pár slov ku knihe Sama. Hrdinkou je žena, 35-ročná Táňa, ktorá pracuje ako scenáristka v televízii (mimochodom, podobne ako autorka knihy). Dlho nemá stáleho partnera, až napokon jej začnú do života prichádzať – jeden po druhom. Trpké na príbehu je, že sa zakaždým zapletie s nejakou mužskou „nedokonalosťou“. Jeden si nechá platiť, s druhým veľa cestuje, no ten sa zas nechce viazať. Všetci muži, ktorých Táňa stretáva, sú „typickí“ a typicky mužsky sa správajú.
Snažia sa všetci
Podľa autorky žena nemôže porozumieť mužom. Aj preto, že sú „príliš jednoduchí“, pretože „tie jednoduché veci sú najťažšie. S jednoduchosťou komplikované ženy vôbec nerátajú.“ Na prezentácii svojich dvoch kníh uviedla, že už rozdielne pohlavie nás predurčuje k tomu, že spolu jednoducho nemôžeme žiť. „Úspešne, dokonale spolu nemôžeme žiť, ale všetci sa snažia,“ skonštatovala.
Muži sú šarmantní
Havranová je veľmi vnímavá a muži ju fascinujú. Dalo by sa povedať, že už ich má prečítaných. Jej knihy číta aj manžel, ktorý je, mimochodom, jej veľký fanúšik. „Muži sú šarmantní, to jediné ich zachraňuje,“ myslí si Havranová. Ak by vraj neboli, ženy by s nimi vôbec nežili.
Ľudia zažívajú všetko
Ako každá jedna spisovateľka, aj ona „kradne“ príbehy. Spracúva všetko, čo počuje. Z toho urobí mix s reáliami. „Ja už nerozoznávam, ktorý príbeh je môj a ktorý niekoho iného. Niekto jej rozpovie svoj príbeh, no ona si ho už zmodifikuje po svojom, čo-to zveličí. Ľudia sa v nich vidia, pretože zažívajú všetko a vidia sa v napísaných situáciách, ak zažili niečo podobné. "Svet nemá toľko zážitkov, aby sa okolo nás všetky neobtreli. Nejakým spôsobom sa nás všetko dotýka.“
Ženská literatúra?
Aj jej knihy sa snažia zaškatuľkovať do kategórie „ženská literatúra“, ktorá je vo všeobecnosti podceňovaná práve pre to, že údajne nie je dostatočne intelektuálna. Havranová sa však bráni: „Veď to sú také vážne veci! Intelekt plynie z týchto vzťahov.“
Nepotrebujem múzu
Ako autorka kníh je veľmi plodná. Za rok dokáže napísať aj šesť kníh. „Lebo ja si nemyslím, že na písanie kníh treba špeciálnu umeleckú múzu, nejaké kopanie, prostredie či dumanie. Kto ťažko píše, toho aj ťažko čítajú, povedal už Ľubomír Feldek a je to svätá pravda.“ Autorka aktuálne pripravila knihu o príbehoch z bratislavských kaviarní, ktoré sú jej veľkou láskou. Prežila v nich množstvo príbehov. Nielen ako študentka, ale aj ako dospelá.