Oľga Feldeková: S knihou aj zaspávam
Momentálne čítam knihu Zelený stan od Ľudmily Ulickej vo vynikajúcom preklade Jána Štrassera. Detektívky čítam, len keď si chcem oddýchnuť, ženské romány nečítam vôbec, lebo je to otrava a všetko na jedno kopyto. Rada sa však vraciam ku knihám, ktoré som už prečítala v mladosti, a tak si obnovujem Dostojevského, Salingera, Erskine Caldwella, ktorých som čítala voľakedy veľmi dávno. Čítam, samozrejme, aj knihy, ktoré vychádzajú teraz, napríklad naposledy som mala v rukách knihu Hany Lasicovej Slúžka, ktorú som dostala s venovaním a s veľkou chuťou som si ju prečítala. Tiež vyšla veľmi zaujímavá kniha rozhovorov s umelcami od Heleny Dvořákovej s názvom Pýtačky. Snažím sa venovať čítaniu stále, znie to možno až neuveriteľne, ale keďže sa už moje deti rozleteli do sveta, môžem si to dovoliť. Dokonca s knihou aj zaspávam.
Oľga Feldeková je spisovateľka
Anna Šišková: Venujem sa románom na zamyslenie
Jednou z mojich obľúbených kníh je publikácia Máma je smysl života od Irvina D. Yaloma, tá je veľmi pekná. Autor je psychológ, ktorý sa snaží o sondy do života, a na základe nich píše rôzne príbehy. Potom kniha od Francúzky Anny Gavaldy s názvom A taková to byla láska či klasické detektívky od nórskeho autora Jo Nesba. Najradšej sa venujem dobrým románom na zamyslenie, často sú práve psychologické. Nepohrdnem však ani dobrým trilerom, ak je písaný modernejším spôsobom. Mám rada aj slovenských autorov, ale skôr ženy, napríklad Barboru Kardošovú. Najviac čítam počas dovolenky a keď som chorá. Klasiku už mám prečítanú, takže sa venujem knihám, ktoré vyšli práve teraz.
Anka Šišková je herečka
Vlasta Ábelová: Vďaka knihám sa dokážem pozitívne naladiť
V súčasnosti mám dosť času, a tak sa snažím urobiť niečo aj pre seba, svoju psychickú pohodu a vyrovnanosť tela, mysle a prostredia, ktorého som súčasťou. Preto sa momentálne venujem čítaniu knihy od autorky Anne Jonesovej s názvom Liečenie negatívnych energií. Zaujala ma práve tým, že opisuje, ako sa dajú zmeniť negatívne myšlienky na pozitívne. Mám však rozčítané aj iné publikácie, napríklad Erharda Thiela -Reč ľudského tela, či kúsok od Anne Jirschovej – Vesmírne energie. Taktiež sledujem niekoľko časopisov. Obľubujem najmä mesačník Záhady života, ktorý sa venuje zaujímavým a tajuplným javom pozorovateľným vo svete, Meduňku alebo Knihovničku meduňky.
Vlasta Ábelová je bývalá baletka
Etela Farkašová: Humor ocením nielen v lete
Priznám sa, že moje čítanie nie je nijako mimoriadne ovplyvňované letnou sezónou a dovolenka sa u mňa nespája s takzvanou oddychovou literatúrou, ostávam po celý rok, ba celé roky, verná svojim obľúbeným žánrom, a tými sú poviedky, básne, eseje, rozhovory a (auto)biografie. V každom z týchto žánrov v každom ročnom období oceňujem popri inom aj prítomnosť inteligentného humoru… Usilujem sa (nie veľmi úspešne) sledovať knižné novinky, hlavne tie, o ktorých predpokladám, že by mohli byť pre mňa zaujímavé, nestíham však zďaleka čítať všetko, čo by som chcela. Dôležité je, aby to bola dobrá kniha – či už próza, alebo iný žáner. Z kníh, ktoré čítam momentálne, sú v menšej prevahe zahraničné, ale priebežne sa zaujímam aj o slovenskú literatúru – najmä autorov a autoriek mojej generácie, zvedavá som na porovnávanie ich pohľadov s mojím pohľadom na to, čím a ako žijeme… Ak by som mala byť konkrétna, v poslednom čase ma zaujala napríklad kniha Zadie Smithovej NW, Moniky Maronovej Posledné morény, Zdenky Beckerovej Holubí let, poézia Ivice Ruttkayovej Hadia žena, nová zbierka rakúskej autorky Ilse Bremovej Unter einem fremden Himmel, ktorú som od autorky dostala pred pár dňami, ale aj rozhovory s Noamom Chomskym Mocenské systémy či Slovacica Miscellanea od známej slovenskej, v Rumunsku žijúcej autorky Dagmar Márie Anocovej… A aby som neobišla ani v tejto súvislosti humor – ten možno vychutnať v intelektuálnej próze súčasného rakúskeho filozofa Petra Strassera Wie es ist, ein Philosoph zu sein, ktorá by iste stála za preklad do slovenčiny.
Etela Farkašová je spisovateľka a filozofka
Zuzana Jarošová: Mám poradcov na to, čo stojí za hriech
V obrovskej záplave kníh, ktoré dnes vychádzajú, sa čoraz ťažšie orientujem. V kníhkupectvách nájdete brak, červenú knižnicu vedľa literárneho skvostu (väčšinou zastrčeného niekde v tmavom kúte). Našťastie mám okolo seba veľa múdrych poradcov, znalcov a tvorcov dobrej literatúry, a tak sa pýtam, čo stojí za hriech, za rozkoš dobrého čítania. Nedávno mi švagor Dušan Mitana poradil dve výborné knihy – román anglického autora Jamesa Hiltona Stratený obzor, ktorý vyšiel už dávno v 30. rokoch minulého storočia v edícii „svetová četba“, a thriller Snehuliak nórskeho autora Jo Nesba. Sestra Eva zasa výbornú knihu o tom, ako nebyť otrokom vecí a konzumu a zostať vnútorne slobodný – Tom Hodgkinson Jak být volný. Z času na čas sa vraciam k srdcovkám – Bruno Schulz Škoricové obchodíky, Herman Hesse Stepný vlk, Henri Bergson Eseje o smiechu, G. G. Márquez a mnohým iným. Čítam aj veľa literatúry fakty, spomienkové memoáre a knihy o výtvarnom umení. S potešením som si prečítala napríklad Ivu Mojžišovú Giacomettiho oko. A memoáre Ľudmily Peterajovej, v ktorej cez osobné spomienky a stretnutia mapuje slovenskú výtvarnú scénu posledného vyše polstoročia. Knihy však nielen čítam, ale aj vydávam. Väčšinou sú to manželove Petrove, ale aj špecialitky iných spisovateľov. Potešilo ma, že posledný román Petra Jaroša Kvet na šachovnici, experimentálny denníkový román z prelomového obdobia rokov 1988–1993, získal cenu Kniha roka SC PEN klubu. V tomto roku na jeseň vydavateľstvo Agentúra Signum vydáva novú knihu poviedok Petra Jaroša – Vikomt sa vracia z flámu a nový román Ivana Koleniča – Morálne pohodlie, v ktorom autor hľadá odpoveď na otázku, čo je to vlastne sloboda?
Zuzana Jarošová je výtvarná kritička a vydavateľka