Ona pre zmenu vyštudovala a živila sa v Nemecku pantomímou, dnes sa už skôr venuje réžii. „Ja som ani nevedela, čo je pantomíma. Až kým po revolúcii neprišiel Milan Sládek – očaril ma svojím predstavením,“ spomína na svoje oboznamovanie s týmto umením.
Čo tomu predchádzalo, resp. ako si pantomímu pritiahla? „Vedela som, že chcem ísť do zahraničia a vystupovať na medzinárodných javiskách. Ale bola som v jazykovej pasci – neovládala som žiaden cudzí jazyk, takže netušila som, ako tento sen uskutočním,“ vysvetlila žena, ktorá si v minulosti podobne ako jej rodičia vyskúšala, aké je to napísať knihu (Koncert pre Amora). Milan Sládek jej dal na jej otázku odpoveď. „Lebo pantomíma je jazyk, ktorým hovorí každý človek a možno ju hrať všade na svete.“
V detstve sa Olinka rada hýbala a tancovala, na čo jej otec neustále upozorňoval. On bol ten, kto ju najviac podporil, lebo inak by sa na konkurz k Milanovi Sládkovi ísť neodvážila. Sládek bol zas ten, kto ju odporučil na prijímacie skúšky do nemeckého Essenu. Jemu vďačí za to, že vyštudovala pantomímu…
Mať oboch rodičov umelcov je dvojsečná zbraň. Olinke táto skutočnosť v živote pomohla aj ublížila. Výhodou bolo, že mohla vyrastať v umeleckom prostredí, s otcovými premiérami v divadle a v televízii. Avšak, keď má človek slávnych rodičov, trochu ho to prenasleduje, lebo nie je anonymný, každý ho porovnáva a niečo od neho očakáva. „Mala som šťastie, že som ako osemnásťročná mohla odísť, byť anonymná a začať akoby odznovu,“ objasnila pre Žena.Pravda.sk.
Jej sestry sú tiež umelkyne. Katka spieva, Anka fotografuje. Podporovali sa navzájom, alebo si závideli? Olinka tvrdí, že u nich doma bolo vždy veselo. Rodičov majú veľkorysých – nielen k príbuzným a známym, ale aj k úplne cudzím ľuďom. „Priať, dopriať a tešiť sa z úspechu druhého nám bolo dané do vienka,“ tvrdí Olinka a považuje za veľkú kvalitu nevedieť, čo je nenávisť či závisť.
Momentálne vedie trochu kočovnejší život. Pendluje medzi Nemeckom, Maďarskom a Slovenskom. Hovorí však, že v Budapešti sa cíti „usadená“. Z tejto krajiny má priateľa, Maďara, avšak naďalej pracuje v Nemecku. Maďarčinu zatiaľ neovláda. Priateľ ju naučil po anglicky a touto rečou sa dorozumievajú. Čo sa týka maďarčiny, na komunikáciu s ľuďmi jej zatiaľ nestačí. Ovláda len tzv. psí jazyk. „Mám štyroch psíkov a chodím s nimi v Maďarsku do psej školy. Takže so psom viem komunikovať po maďarsky perfektne,“ vysvetlila s úsmevom.