Tam si jeho výrobky chodia kupovať ľudia z okolia, chalupári z Bratislavy, ktorí v tých končinách víkendujú, ale aj labužníci z rôznych kútov Slovenska, lebo chýr o ňom sa už rozšíril. Predstava vône chleba, ktorý sa pečie podľa starých tradícií, stačí na to, aby sa spustila „vôňová turistika“. Za voňavým chlebom sa oplatí putovať. A zaujímavý je aj sám pekár, vitálny a vtipný 84-ročný Jozef Káčer (zdá sa, že jeho chlieb má ozaj dobré účinky), ktorý nám o svojom remesle porozprával.
"Vôňu chleba mám samozrejme rád, ale už ju veľmi nevnímam. Možno len keď prídem zvonku a udrie mi do nosa. Skôr počúvam od ľudí, ako dobre u nás vonia. A v čom je tajomstvo tej vône? Samotná múka by vám tak nevoňala, je to dané receptúrou a celkovou technológiou pečenia chleba po našom. Je tam veľa ingrediencií, chlieb kvasí. Najcennejšie je, že mám čas. A to veľa robí. Nové technológie už výrobu urýchľujú, ale ja nepotrebujem ušetriť hodinu času. Robím všetko pomaly, pokojne. Pekáreň mám doma, nikam sa neponáhľam. Nebudem teda na mojom pečení nič meniť a kým vládzem, budem v tom pokračovať. Nech chlieb ľuďom vonia a chutí.
A iné vône? Pre mňa nemajú veľký význam. Nevoňavkujem sa a aj mydlo používam jednoduché. Skôr pozerám na jeho účinnosť, lebo pekár musí mať ruky poriadne čisté. V pekárni máme stále tekuté mydlo, ktoré aj dezinfikuje.
Náš chlieb si dlho udrží vôňu, ale nesmie ho človek hodiť do igelitového vrecka, lebo tam splesnivie každý chlieb a potom už nevonia, ale páchne. Priznám sa, iné chleby ani neochutnávam, ani neovoniavam, veď si pečiem svoj, ale myslím si, že vôňa patrí ku každému chlebu a je jedna z najkrajších.