Váš príbeh letnej lásky: Tureckú telenovelu prežívam každý rok

Príbeh od Melánie: Tureckú telenovelu prežívam každý rok

Možno sa tomu nedá hovoriť letná láska a možno to niekomu môže zaváňať neverou, ale nech. Každý, kto zažil očarenie inou kultúrou, divokosťou mora a východov slnka, ktoré vliezajú pod kožu, vie, o čom hovorím.

Bola to moja prvá dovolenka pri mori. Nesmierne som sa tešila. Chvela som sa už na letisku. Chvela som sa neskutočným vzrušením z letu, z toho, ako vystúpime na tureckom letisku a všetko bude iné. Vzduch, ľudia, slovenské vodné nádrže vymením za slanú príchuť mora na perách. Mala som pätnásť, skoro zrelá a pritom tak nedozretá. Všetko to prišlo náhle, vášnivo a to som ešte nevedela, že spoznám Ahmeda.

Turecko sa predo mnou vyzlieklo v plnej kráse. Celá pláž, obchodíky a všetky tie sladkosti, od koláčov až cez presladený čaj. Trojica Slovákov bola doslova obkľúčená ruskými turistami. Našťastie som tento jazyk ovládala celkom obstojne. Aspoň tak, aby sa mojou kamarátkou stala sedemnásťročná Julia. S ňou som ochutnala ako chutí nočný život na diskotéke, kde sú tínedžerky s blond vlasmi oslavované ako hviezdy z Los Angeles.

Tretia noc a tretia diskotéka. Prišiel k nám Ahmed. Turecký chalan so strniskom a lá Brad Pitt. Nebol dotieravý ako predavači. Ako jeden z mála nám doniesol drink, z ktorého sa mi zatočila hlava. Na ďalší deň ráno som konečne spoznala, ako chutí opica a zamilovanosť. Ahmed si mohol dovoliť aj v moslimskej krajine opájať nás alkoholom. Jeho otec mal hotel, kde sme chodili na diskotéku a všetko bolo dovolené. Nie, nebola som z tých, ktoré by získal na počkanie. Moje detské srdce túžilo po láske. Po objatí. Po tom, aby zatiaľ, čo Julia tancovala divoko na parkete, ja som mohla mať jeho horúce náručie pre seba. V Turecku sme boli krásnych dvanásť dní a osem dní som mohla ochutnávať lásku, na ktorú sa nikto zo slovenským mužov nikdy nechytil.

Ahmed chodil za nami na pláž, zoznámil sa s rodičmi, doniesol nám to najlepšie a najsladšie ovocie, aké mali v celom hoteli a potom ma ticho, nenápadne po večeri pobozkal. Jeho láskanie bolo ako broskyne v rume. Sladké a opojné. Čím viac som ho bozkávala, o to viac ma napĺňala sladkosť. Stekala mi hrdlom až do lona, naplnila celé moje telo. Chcela som hltať len Ahmedov jazyk a slovo med v jeho mene hovorilo za veľa. Bozkávali sme sa celé dni, ležali sme na pláži a nosil mi džúsy. Už som s Juliou nikam nechodila, všetok čas som trávila s Ahmedom a bála som sa návratu na Slovensko.

Jeden večer sme nešli na diskotéku. Ahmed bol o tri roky starší a otec mu požičal auto. Žlté lamborghini stálo pred hotelom ako divoké zviera, ktoré nás malo zaviesť niekam do krajiny zázrakov. Prvý raz v živote som sedela v športovom aute, ktorému sa dvere otvárali smerom nahor. Ahmed otočil kľúčikom a na pár sekúnd nás ohlušila erupcia valcov pripravených roztočiť nám pulz do výšok. Vyrazili sme na hlavnú dvojprúdovku. Z celého dňa rozpálený asfalt driapali kolesá žltého žihadla, ako v tej piesni od Hečkovcov. Ani Marilyn Manson nedokázal prehlušiť podmanivý rev auta, keď sme smerovali z Konakli do Alanye.

Cesta nám ubiehala rýchlo. Nebolo to len vďaka jazde, ale aj tým, že som ho držala za ruku a jeho prsty prepletala mojimi ako ruženec. Za pár minút sme boli v meste, kde žiarili diskotéky, obchody, mieste, kde sa na noc nezatváralo a chceli sme žiť. Napriek tomu zašiel autom k tichej zátoke, odkiaľ sa dalo pozorovať more. Tiché no mocné, ako naša láska. Na aute boli čierne sklá a pri prvom milovaní som zavrela oči. Keď som ich vo chvíľach príjemnej rozkoše otvárala, zrak mi padal na krásny Ahmedov profil a striedavo na osvetlenú morskú hladinu. Nič krajšie som za svojich pätnásť rokov nezažila.

Alanya žiarila, ale bola len šedou nevestou v porovnaní s mojimi očami. Ostala som v Ahmedovom náručí celé minúty, desiatky minút. Bola som jeho láska a keď sme vyšli z auta do rušných ulíc mesta, sľúbili sme si, že ostaneme svoji. Možno detský sen, možno ten turecký, ten, ktorý by mohol mať v hlavičke poznačené telenovelový, ale láska sa nemeria racionálnym uvažovaním. Prechádzali sme sa ruka v ruke a chceli niečo, čo spečatí lásku nás oboch.

Prechádzali sme okolo zlatníctva, kde Ahmed zbadal srdce. Dve polovice, ktoré k sebe nerozlučne pasovali. Dnes mám o pár rokov viac, muža, deti, rodinu, ktorá funguje na princípe slovenskej statočnosti a keď píšem tento príbeh, na krku mi visí jedna polovica srdca. Viem, že druhé je na Ahmedovej hrudi. V tú noc sme si s Ahmedom sľúbili, že nás nič nerozdelí.

Hoci som sa vrátila domov s rodičmi, dlho sme si písali. Neskôr mailovali, volávali cez skype a nakoniec nás skoro rozdelili naše bežné lásky, životné starosti a problémy. Lenže láska, tá je pravá, jediná a nič viac. Každý rok cestujem do Turecka. S kamoškou, ktorá si chce oddýchnuť od rodiny, je diskrétna, tolerantná a chápe moju lásku. A ja, hneď ako pristaneme, kašlem na taxíky, autobusy a čaká nás rýchle pružné a už trochu staršie lamborghini.

Ahmed ho dostal od otca ako dar k ukončeniu vysokej školy. Nechcel, aby ho predali, spájali ho s ním spomienky. A ja mám pocit, že vždy keď otočí kľúčom v zapaľovaní a rozreve sa silný motor, vyplaší moje motýle v bruchu, ktoré doma pokojne celý rok spia partnerskou rutinou. Milujeme sa, láskame, doprajeme si dva týždne najkrajších chvíľ v živote, ktoré nikdy nezovšednejú. Obaja máme rodinu. Obaja vieme, že by nemalo zmysel porážať byrokraciu, mne sa učiť cudziu reč a sťahovať sa, alebo sa tváriť, že chceme ostať len jeden pre druhého. On má ženu, ja muža, ale na dva týždne máme lásku na plný plyn.

Viem, že si jej užijeme nakoniec viac, ako iné dvojice za celý rok, hoci sú neustále spolu. Iba my dvaja vieme, že srdiečko na našich krkoch nie je od starej mamy, ale čaká na svoju polovičku, aby mohlo povedať, že pozná pravú lásku. Tú, čo aj hory prenáša.