Holubec bol tentoraz v štvorčlennej zostave oslovených dizajnérov, ktorí vytvorili kostýmy pre baletné miniatúry, jediným mužom. Jeho kolegyne Andrea Pojezdálová, Terézia Feňovčíková a Lenka Sršňová priniesli každá veľmi originálny prístup a rukopis a štyri baletné miniatúry spojené do jedného predstavenia mali rozličnú dynamiku aj podobu, vystriedali sa v nich hudobné žánre, ale aj rozličné nuansy tanečného pohybu.
Čítajte viac Nový Fashion Ballet prinesie čiernu, glamour aj záplavu farieb. Čo vymysleli Sršnová, Holubec, Cmorej a ďalší?
„Každé z tých štyroch minipredstavení bolo jedinečné a zároveň sa mi páčilo ako kompaktný celok. Každý z nás dizajnérov, ale aj z choreografov sú osobnosti, ktoré do toho diela vložili samých seba, niečo vyslovene svoje. Výsledok pritom ukážkovo fungoval ako celok,“ myslí si Marcel Holubec, s ktorým sme sa zhovárali o prípravách projektu, ktorý má ambície pritiahnuť do SND aj nových divákov.
Počas posledného júnového víkendu ich na predstavenie, v ktorom sa spája talent na mnohých úrovniach – od baletného umenia, cez talent choreografa až po kreativitu dizajnéra, prišli stovky. Znovu vidieť ho bude možné v novembri tohto roka.
Fashion Ballet je projekt, ktorý spája v sebe niekoľko druhov umenia a zároveň vizuálneho vyjadrenia – čo bolo pre vás ako autora dôležité v prípravách kostýmov na „predstavenie“? Akým spôsobom ste pristúpili k ich tvorbe a čo boli najdôležitejšie atribúty?
Ako pre milovníka baletu bolo pre mňa najdôležitejšie telo. Balet sa mi s ľudským telom spája a to je aj hlavný atribút, s ktorým som pracoval. Aj na iných predstaveniach si všímam predovšetkým telo. Ale, samozrejme, bolo to aj o príbehu a inšpirácii, ktorú sme si s choreografom Martinom Winterom vybrali a ktorou sme sa nechali viesť.
Pri vlastnej tvorbe často hľadáte a nachádzate inšpirácie v umení, v architektúre. Kde teda skrsla idea kostýmov na Fashion Ballet?
Prvýkrát, keď sme sa stretli s choreografom Martinom Winterom, počúvali sme hudbu a práve tá nás spojila. Bola to hudba od skladateľa Maxa Richtera, ktorý prekomponoval Vivaldiho Štyri ročné obdobia. V jednej z jeho skladieb znie spev vtákov, trilkot a čvirikanie a to nás viedlo aj k tomu, aby sme našu miniatúru venovali vtáctvu. V tom momente som ešte netušil, kam sa hudobne posunieme. Vtáctvo však v mojom prípade nie je až také prekvapivé. V mojej tvorbe som sa ním inšpiroval už niekoľkokrát. Mám v priezvisku holuba a mal som kolekciu, ktorá bola inšpirovaná mojím logom, vychádzal som z peria, alebo som vytvoril prehliadku, ktorá bola inšpirovaná filmom Čierna labuť či Labutím jazerom od Čajkovského – to bol vlastne môj prvý dotyk s baletom a tiež sólistkami Baletu SND, ktoré mi na prehliadke aj predvádzali. Vytvoril som v minulosti tiež kolekciu, ktorá bola inšpirovaná maľbami Andreja Dúbravského a jeho kohútmi. Celá tematika mi je teda veľmi blízka.
Čítajte viac Ladislav Cmorej pozýva na módnu párty. Čo ponúkne jeho Chic Noir počas Fashion Balletu '23 v SND?
Kostýmy, v ktorých tancovali tanečníci, mali niektoré signifikantné prvky vašej tvorby.
Áno, v minulosti som už pracoval s perforáciou a vysekávaním materiálu pomocou laseru a toto som opäť zužitkoval. Aj teraz som použil niektoré prvky, ktoré sa objavili v mojich starších kolekciách – či už je to perforovanie alebo plisé, ktoré mne evokuje perie. Pôvodne som ho ani nechcel použiť, chcel som spraviť niečo iné. Presvedčila ma však Dana Lapšanská, módna teoretička, ktorá ho považuje za zásadný znak mojej tvorby. Dal som na jej radu a som za to rád.
Každý z dizajnérov spolupracoval s konkrétnym choreografom, vo vašom prípade to bol Martin Winter. Pridal sa tiež Jureš z Fallgrapp, ktorý vytvoril hudbu. Ako sa stavala tá skladačka predstavenia? Ako ste sa navzájom v tom procese ovplyvňovali?
Martina Wintera som pôvodne nepoznal, bol pre mňa niekto nový. Trval som na tom už pri iniciovaní celého projektu, keď som hovoril s riaditeľkou Baletu SND Ninou Polákovou a dramaturgom Kristiánom Kohútom. Chcel som sa spojiť s niekým, koho ešte nepoznám. Rozhodli sa teda spojiť ma s Martinom, ktorý pracuje a tancuje vo Viedenskej štátnej opere. Keď sme sa stretli prvýkrát, bolo to niekoľko hodín, počas ktorých sme rozoberali a počúvali Maxa Richtera a tam vznikla aj prvotná inšpirácia, že našou témou budú vtáky. Pri hudbe to vlastne bolo tak, že sme chvíľu uvažovali nad tým, že použijeme práve Štyri ročné obdobia, ktoré prekomponoval Max Richter. Ale potom som si povedal, skúsme vytvoriť niečo nové, niečo originálne. S Jurešom z Fallgrapp som spolupracoval už minulý rok na mojej autorskej prehliadke, kde live doprevádzal speváčku Janku Kirschner. Chceli sme zapojiť aj ju, ale keďže žije v Londýne, bolo by to komplikované. Jurešovi sme najprv poslali s Martinom Winterom rešerš hudby, ktorá nás oslovuje a následne sa komunikácia odohrávala už viac medzi nimi dvoma. Jureš to upravoval až do posledného dňa, drobné zmeny urobil aj po generálke vo veľkej sále, aby to bolo dokonalé. Naša spoločná komunikácia s Martinom bola veľmi intenzívna od prvého momentu. Boli to stovky vymenených hlasových správ, posielali sme si videá a obrázky vtáctva, ja som mu predkladal moje návrhy od prvého momentu. Bola to jedna z mojich najdlhších spoluprác. Začali sme v septembri 2022 a vyvrcholilo to predstavením v júni tohto roka. Ešte aj na poslednú chvíľu som dokončoval asi tri modely, lebo za toľko mesiacov sa aj moja vízia trošku menila a niektoré veci som túžil prerobiť, spraviť ich trochu inak.
Vstúpilo do tvorivého procesu aj niečo neočakávané?
Veľmi nás zasiahla informácia o útoku na Zámockej ulici – fakt, že prišli o život dvaja mladí chlapci. To bol podnet aj impulz, aby sme prehodnotili myšlienku. Prvky baroka v našej baletnej miniatúre zostali, aj vtáky ako symbol slobody a symbol mieru, ale predstavenie bolo ovplyvnené aj touto udalosťou. Pretavili sme ju aj do názvu a preto sa balet volá Bezslove. Asi najviac sme tým chceli vyjadriť, že keď sa stane takáto vec, ako sa minulý rok v októbri stala, zostane človek naozaj bez slov, je paralyzovaný a nedokáže to celé pomenovať. Trval som na tom, aby to vyjadrovalo situáciu spojenú s bolesťou, no zároveň so slobodou.
Na pódiu v SND sa objavilo kvarteto dizajnérov s veľmi rozmanitou podobou baletu aj kostýmovej výbavy tanečníkov. Ako vnímate túto kombináciu? Kto z vašich kolegov vás nadchol najviac, prípadne prekvapil?
Mňa veľmi potešilo, že skladba dizajnérov bola vytvorená práve takto. Všetky tri dievčatá, Andreu Pojezdálovú, Lenku Sršňovú aj Terku Feňovčíkovú, dobre poznám. Nielen osobne, ale aj ich tvorbu. Asi najviac ma prekvapila Tereza Feňovčíková – nečakal som takýto prístup, myslel som si, že uvidím niečo maskulínnejšie, inšpiráciu street-wearom a veľmi sa mi páčilo, čo pripravila. Nič podobné som od nej ešte nevidel. Zároveň musím zdôrazniť, že jedinečné bolo každé z tých štyroch minipredstavení a páčilo sa mi ako kompaktný celok. Každý z nás dizajnérov, ale aj z choreografov sú osobnosti, ktoré do toho diela vložili samých seba, niečo vyslovene svoje. Výsledok pritom ukážkovo fungoval ako celok.
Byť súčasťou Fashion Balletu, predviesť svoju tvorbu na doskách národnej scény – čo to pre vás ako pre dizajnéra znamená?
Sú ľudia, ktorí si myslia, že projekt Fashion Ballet nepatrí do národného divadla. Aj také názory sa mi dostali do uší. Myslím si presný opak. Spolupráca dizajnérov s národným divadlom a súborom baletu je niečo výnimočné a môžem len ďakovať dramaturgovi Kristiánovi Kohútovi, ktorý čosi takéto vymyslel inšpirovaný svojimi návštevami mnohých baletných a divadelných scén po celom svete. A ďakujem aj riaditeľke baletu Nine Polákovej a generálnemu riaditeľovi Matejovi Drličkovi, pod ktorých vedením sa národná scéna mení a je progresívnejšia, dokáže osloviť aj nového diváka. Áno, uvedomujem si, že tvoriť kostýmy pre balet nie je novinka. Množstvo svetových dizajnérov aj v minulosti spolupracovalo s baletom, divadlom či operou – či už to bola Coco Chanel, Paul Poiret, Jean Paul Gaultier, Karl Lagerfeld či Valentino. A zároveň si myslím, že je veľmi dôležité aj pre súčasnú dobu robiť podobné predstavenia – predstavenia, ktoré si chytia a pritiahnu nového diváka. Možno prídu ľudia, ktorí nikdy neboli v divadle a pritiahla ich práve móda. A to je obrovské plus Fashion Balletu.
Máte nejaké vysnívané baletné predstavenie, na ktoré by ste rád vytvoril kostýmy? A trúfli by ste si aj na iný žáner?
Keď je reč o klasickom balete, určite Labutie jazero (smiech). Už som sa ním v minulosti aj inšpiroval a naozaj si viem predstaviť, že by som vytvoril kostýmy práve k tomuto slávnemu baletu. Nebránim sa vôbec ničomu, ale dôležitá je kreativita, pri ktorej má dizajnér voľnú ruku. Prispôsobovať sa tancu, pohybu, telu je jedna vec, ale môcť tvoriť je veľmi dôležité. Nebránim sa ani tomu, keby ma niekto oslovil na film. No neviem si predstaviť, že by som behal po obchodoch a požičiaval veci. Musel by to byť príbeh, na ktorý sa napojím, ktorý mi umožní tvoriť a vytvorím niečo krásne.