Od čoho závisí farba očí?
Farba oka záleží od množstva a hĺbky uloženia pigmentu v dúhovke. Ak sa pigment nachádza v najspodnejších vrstvách a v malom množstve, je dúhovka modrá alebo sivá. Prítomnosť veľkého množstva pigmentu, naopak, podmieňuje hnedé zafarbenie dúhovky. O množstve a umiestnení pigmentu rozhoduje dedičnosť a má výrazný význam pre optické vlastnosti oka. Medzi očnými lekármi sa zvyklo hovorievať, že tmavé oči sú kvalitnejšie oči, lebo majú viac pigmentu. Myslím však, že preferencia farieb očí, komu sa čo páči a aká farba oka je atraktívna, je vysoko individuálna vec.
Americkí vedci skúmali možnosť zmeny farby očí. Je možné zmeniť si prirodzenú farbu?
Dnešná medicína už umožňuje ísť proti genetike aj v prípade zafarbenia dúhovky. Ide o zákrok, pri ktorom špeciálny laser odstráni určité množstvo pigmentu z povrchy dúhovky a hnedé oko sa zmení na modré. Nejde to však naopak, laser neumožňuje pigment dorábať, čiže modré oko takýmto spôsobom nevieme zmeniť na hnedé.
Ide to aj bez laseru?
Existujú kvapky, ktoré menia čiastočne zafarbenie dúhovky na tmavšiu, ale nie je odporúčané ich používať z kozmetických dôvodov, lieči sa nimi zelený zákal. Taktiež sa v určitých prípadoch, najmä z dôvodu ochorenia rohoviek, pristupuje k jej tetovaniu, čo kozmeticky vyvolá efekt zmeny zafarbenia oka. Najjednoduchšie sa však dá meniť farba a tvary dúhovky používaním farebných kontaktných šošoviek.
Dokáže ovplyvniť farbu očí aj životný štýl či stravovanie?
Žeby na farbu očí malo vplyv stravovanie, alebo životný štýl to nepredpokladám. Ale určité ochorenia oka na zmeny farby oka vplyv mať môžu, a to napríklad chronický zápal dúhovky ju môže po čase atrofovať a postihnuté oko sa stáva svetlejším.
Hovorí sa, že oči sú zrkadlom duše. Dokážeme z očí čítať charakter človeka, jeho úmysel, prípadne postoj k nám?
Práve v tomto korona období, keď stretávam známych, ale i neznámych ľudí a v drvivej väčšine prípadov sa rozprávame s rúškom na tvári, si uvedomujem ako vedia veľa oči prezradiť. Väčšina informácii, ktoré si v komunikácii vymieňame idú inými kanálmi než sú slová. Slová najčastejšie nahrádza gestika, mimika, paralingvistika (hlasitosť reči, frázovanie), posturológia (postoj tela a jeho pohyby), ale „reč“ očí patrí medzi najdokonalejšie komunikačné kanály. Svalový tonus v okolí očí, ich pohyby, uhýbanie pohľadom, šírka zreníc nám vedia napovedať postoj človeka k nám alebo k danej situácii.
Ak uhýbame pohľadom, naši partneri v komunikácií často pochybujú o našich čestných úmysloch. Ako je to s pohľadom do očí?
Pri neverbálnej komunikácii uhýbanie pohľadom nám môže prezradiť, že ide o človeka v rozpakoch, alebo s nie čistým svedomím. V našej ambulancii si však cielene všímam pohyby očí a vyzývam pacienta, aby sa pozrel očami do všetkých smerov. Je to súčasť očného vyšetrenia, kedy môžeme odhaliť patologické procesy v mozgovom kmeni alebo hlavových nervov, kedy paréza niektorého z nich môže viesť k narušeniu očných pohybov a dvojitému videniu.
Čo o nás prezrádzajú zreničky?
Veľkosť zrenice je určená funkciou dvoch vnútro očných svalov – sfinktera a dilatátora zrenice, ktoré sú inervované vegetatívnym nervovým systémom – sympatikom a parasympatikom. Tento systém je okrem intenzity svetla ovplyvňovaný aj emóciami. Nie nadarmo sa hovorí, že strach má veľké oči. Ak sme v strese, v núdzových situáciách, pri vážnom ohrození (nie len emocionálnom, ale aj fyzickom), zapne sa do pohotovosti sympatikus a rozšíria sa zrenice. Abnormality zreníc môžu byť jednostranné alebo obojstranné a signalizujú poškodenie buď mozgové, vegetatívneho nervstva, poruchy svalov dúhovky alebo zrakovej dráhy.
Ako je to s tvarom očí a charakterom ľudí, je možné tieto dve veci spojiť a ak áno, tak ako?
Výskum britských vedcov realizovaných na jedno a dvojvaječných dvojčatách ukazuje, že genetická výbava rodičov vplýva vo veľkej miere len na určité časti tváre. Inak povedané po rodičoch nededíme celý nos či oči, ale len ich špecifické časti. Genetika najviac ovplyvňuje z oka len ich vnútorné kútiky. Čiže áno môžeme do určitej miery povedať, že tvar oka nie je ovplyvnený len tým, aké majú oči naši predkovia, ale môžeme určité znaky prisúdiť aj charakteru človeka. Napríklad úzke oči môžu mať introvertní ľudia, realisti a naopak veľké dokorán otvorené oči vraj patria úprimnému, zvedavému človeku. Toto však vychádza z dlhoročného pozorovania ľudí a neviem o tom, že by to bolo vedecky podložené.
Ako je to z pohľadu oftalmológa?
Ako oftalmológ si všímam na tvare očí a postavení oka skôr možné ochorenia. Napríklad poklesnutie horných mihalníc, ľudovo povedané viečok, môže signalizovať napr. myasténiu gravis – autoimunitné ochorenie ovplyvňujúce nervovosvalové spojenia. Naopak, doširoka otvorená očná štrbina zase endokrinnú orbitopatiu spôsobenú ochorením štítnej žľazy.
Aké informácie o našom zdravotnom stave môže vyzrádzať očná dúhovka?
Iridodiagnostika, tzn. zisťovanie chorôb človeka pozretím na dúhovku nie je súčasťou oftalmológie. Je to alternatívny odbor, ale vedecky nepodložený, ktorý pripisuje jednotlivým ochoreniam tela určité zmeny na dúhovke. Dúhovka je súčasťou tzv. uvey, čo je tkanivo s bohatým cievnym zásobením. Toto tkanivo môže byť postihnuté zápalom, buď na podklade infekcie, autoimunitným neinfekčným zápalom alebo zápalom spojeným so systémovým ochorením organizmu ako napríklad sarkoidóza alebo skleróza multiplex. Taktiež môže trpieť nádorovým ochorením. Všetky tieto ochorenia ovplyvňujú kresbu, zafarbenie dúhovky, zmeny jej tvaru, tvorbu zápalových granulátov a buniek. Toto je našou úlohou diagnostikovať a liečiť.