V priestoroch foyer Fakulty architektúry Slovenskej technickej univerzity sa minulý týždeň vo štvrtok večer odprezentovalo dovedna trinásť tvorcov, z nich viac ako polovicu tvorili budúci magistri, ale nechýbala ani doktorandka či študenti – bakalári.
To najlepšie prišlo práve v slote magisterských kolekcií, keď sa pred zrakmi divákov objavila ako prvá Andrea Pojezdálová s kolekciou Návrat ku koreňom. Spätosť so slovenskou históriou, ľudovým krojom či materiálmi „minulosti“ preukázala Pojezdálová už viackrát v minulosti. Hoci by niekto mohol namietať, že sa neposúva, jej magisterská kolekcia vyznela ako prirodzené pokračovanie tvorby. Bola autentická, čistá, nenútená, prírodná (materiálmi bola bavlna, ľan a vlna). Vyvíjala sa smerom od ľahkých bavlnených kúskov šiat doslova zviazaných s telom a pokračovala efektne spracovanými vlnenými kabátmi. Pojezdálová pracovala s obdĺžnikmi látky a ich spájaním tvorila maximálny vizuálny efekt.
Druhou mimoriadne silnou, a z hľadiska potenciálu osloviť konzumenta – ženu – možno ešte silnejšou, bola kolekcia Petry Kubíkovej. Táto dáma už má na konte titul Best Fashion Graduate a jej odevy boli prezentované v Londýne pred necelými dvoma rokmi. Magisterská kolekcia s názvom Skrytá realita ponúkla vizuálne príťažlivý nápad so skladaním odevu a jeho „nekonečnosťou“. Jednotlivé detaily prekvapovali. Fazóny saka falošne našité na chrbáte, či prvok trenčkotového kabáta všitý do šiat nepôsobili násilne, ale veľmi prirodzene. Určite pomohol aj fakt precízneho vyhotovenia. Konštrukcia odevov vyzerala na prvý pohľad naozaj výborne. Niektoré kúsky by mohli zamieriť rovno do obchodu.
V prípade Zuzany Kedroňovej, ktorú inšpiroval Island, dominovali potlače. Boli to však aj ženské a lichotivé strihy, ktoré upútali pohľad nejedného diváka. Hoci žiadne výrazné experimentovanie sa nekonalo, Kedroňovej Wonderland (ako sa kolekcia volala) bol vizuálne príjemný a opäť patril medzi tvorbu so silným komerčným potenciálom. Pritom však vzory pôsobili originálne a farebnosť bola uhrančivá. Zostáva akurát dúfať, že táto dáma bude môcť podobné experimentovanie s potlačami zopakovať aj na iných ako syntetických materiáloch.
Medzi magistrami tento rok nechýbali ani dámy Ema Klein, Barbora Kubičková a Octavia McKenzie. Prvá spomenutá opäť potvrdila, že jej silnou stránkou je spájanie mužsko-ženských prvkov v odeve, pričom výsledkom je často veľmi rafinovaný efekt a príťažlivá silueta. Vydarená bola široká nohavicová sukňa, ale aj letecké bundy s drobnými detailmi, remienkami či kovovými cvokmi.
Octaviu McKenzie v jej africkou kultúrou inšpirovanej kolekcii podnietili rodné korene. Spracovanie foklórnych prvkov afrického kontinentu a odevnej inšpirácie bolo silnejšie pri ženských modeloch, ktoré akoby splývali s telom, zavinovali ho a zabaľovali. King Size od Barbory Kubičkovej vychádzalo zo spracovania nadrozmernosti. Zaujal efekt potlačí, ktoré vychádzali z detských fotografií – respektíve ich nadrozmerných zväčšenín. Niektoré modely však svojou podobou skĺzavali do kostýmovosti.
Poslednou z magisteriek bola Mišena Juhász, ktorú materstvo inšpirovalo k tvorby kolekcie pre mamu a dcéru. Tá si síce vyslúžila masívny potlesk, najmä vďaka malým modelkám, ale v celkovej zostave výraznejšie nezaujala.
To sa, našťastie, nedá povedať o bakalároch, ktorí ešte pokračujú v štúdiu a majú šancu sa vyvíjať. Najmä Jakub Straka, jediný muž zo zostavy, prekvapil svojou víziou v kolekcii venovanej a inšpirovanej mamou. Farebnosť, práca s prírodným ľanom a strihové spracovanie pôsobili nezvyčajne vyzreto. Hoci prítomnosť čiernych plástov PVC mala myšlienkové opodstatnenie, zaujímavé by bolo sledovať, ako by kolekcia vyzerala pri práci s ich jemnejšou podobou. Občas pôsobili trochu ťažkopádne.
Príjemne sa pozeralo aj na kolekciu Terézie Šiškovej, ktorá vystavala koncept na štyroch rôznych charakteroch a vo finále ponúkla kompaktnú minikolekciu s hravosťou, pouličnou drzosťou a sviežosťou.
Zostavu už spomenutých tvorcov vo štvrtok večer doplnili aj mená ako Lucia Švecová (hravá kolekcia Play so zaujímavou variáciou na klasickú džínsovú bundu), Kristína Poláčková (inšpirácia kvetinami, ich farebnosťou a cyklom života) a Terézia Feňovčíková (hororová inšpirácia a spracovanie hororových prvkov do podoby strihu, farebnosti či detailu odevu). Záver patril Barbore Peuch, ktorá pracovala s ideou ekologickej a recyklovanej módy a spájaním kúskov do nových foriem a strihov.
Hoci aj táto absolventská prehliadka mala svoje slabšie a silnejšie momenty, celkový výsledný dojem bol pozitívny. Zdá sa totiž, akoby po dlhšom čase nastal súzvuk myšlienkovej a filozofickej bázy jednotlivých kolekcií, na ktorých akademické prostredie (občas až prehnane) stavia, s nápadmi a tiež komerčným inštinktom, ktorý by nemal chýbať v mysli žiadneho autora túžiaceho v prvom rade obliekať ľudí. Keď sa takto stretnú, je to príjemný zážitok.
Všetkých mladých dizajnérov si môžete pozrieť v našich bohatých galériách – vďaka za poskytnutie fotografií serveru www.fashionmap.cz