Foto: Martin Haburaj
Ak bol niekto na pochybách, či cesta stojí za to, výsledok ho presvedčil o opaku. A poznávacie značky odparkovaných áut z Bratislavy, Banskej Bystrice či Martina hádam tiež.
Útroby Zoya Museum – veľkolepého priestoru s bielymi stenami a expozíciou fotografií od Hanečkovho „dvorného“ fotografa Jakuba Gulyasa sa stali dejiskom výnimočnej módnej prezentácie.
Na úvod sa v Modre prezentovala mladá dizajnérka Ema Klein. Niet pochýb, že aj jej večerná kolekcia šiat si nájde fanúšikov – z ponuky toho, čo sa zvykne servírovať v rámci večernej módy na Slovensku, však nevyčnievala. Klein stavala skôr na klasických strihoch večerných toaliet a ľúbivom dizajne v chladných odtieňoch striebornej a snehovobielej, ktoré dopĺňala čierna s leskom a dotyky temnej modrej. Využila tiež motív výsekov z brnenia – kovové košíky na prsiach či torzá korzetov vyzerali efektne a fotogenicky, no nie celkom prepracovane. V palete večernej garderóby bol najpôsobivejší záverečný model – paradoxne nohavicová kreácia, ktorá bola strihovo prepracovaná, moderná a rafinovane sexi.
Foto: Martin Haburaj
Po minikolekcii Emy Klein začali popri stovkách usadených hostí korzovať modelky v šatách od Borisa Hanečku. Autor veľmi vhodne nastavil gradáciu kolekcie – večer odštartoval dennou módou – nohavicový kostým striedali šaty s jemne uvoľneným akoby vrecovým strihom, nasledovali saká aj kabáty. „Inšpiroval som sa starou haute couture, ktorá mala isté parametre. Na začiatku museli ísť kabáty, saká, nohavice, potom sukne, koktejlové šaty, malé spoločenské, veľké spoločenské, plesové a svadobné. Túto postupnosť sme udržali aj pri tvorbe kolekcie,“ uviedol po prehliadke pre Pravda.sk dizajnér.
Hoci v Hanečkovej tvorbe sa v minulosti premietali už rozličné historické vplyvy, tentoraz otvorene vystaval takmer celú kolekciu okolo folklóru a drobných historických detailov. To, čo môže ľahko skĺznuť k prvoplánovej páčivosti, ktorá poteší oko, no v realite sa stáva len akýmsi kostýmom, dokázal návrhár dokonale vybalansovať. Jednotlivé kreácie sa stali fúziou moderného odevu pre súčasnú ženu, ktorý zároveň vzdáva poctu tomu, čo nám zanechala história. „Použil som mini detail, snažil sa o to, aby bol príjemný a ženy sa ho nezľakli,“ vysvetlil svoj zámer Hanečka.
Foto: Martin Haburaj
V kolekcii bola inšpirácia niekdajším krojovým plisovaním, ktoré sa pretavilo do podoby šikmých pásov organzy našívaných a zažehľovaných do dvoch strán. Pôvabné výšivky, ktoré zdobili šaty v druhej časti kolekcie, vychádzali z tradície výšiviek romanoff a sú zhotovené klasickou technikou využitia kovových nití.
Prítomnosť hlavného motívu bola aj v tých najdrobnejších detailoch. Hanečka priznal, že bol nadšený materiálmi, ktoré objavil ešte v úvodnej fáze tvorby, keď hľadal látky. „Látka prvých šiat pôsobila na prvý pohľad ako vrecovina, taká nepoddajná, drsná, no zároveň krásna. Niektorí si ju mýlili s vlnou. Ide pritom o hodvábny buret,“ prezradil. Hodváb bol základom aj pre trblietavý komplet, ktorý pôsobil priam chanelovsky – akoby tvídovo. Prekvapili akoby kožušinové detaily – ešte viac však ich skutočná podoba – optický efekt kožušiny totiž vytvorili v ateliéri z nastrihaných stužiek!
Foto: Martin Haburaj
Vo farebnosti potom dominovala čierna, lomená biela a k nim pridaná živelná červená či kovové odtiene. Azda najkrajším modelom celej prehliadky však boli šaty s prvkom sýtej a plnej slivkovej v zamatovom leme.
V októbri tohto roka prezentoval Boris Hanečka veľmi modernú a miestami až experimentálnu kolekciu Pater Noster. Nie všetci ju strávili ľahko. Po nej prišli šaty pre moderátorku Adelu Banášovú na vyhlásenie cien za umenie. Svojou kostýmovosťou a divadelným charakterom tiež rozdelili Hanečkovo publikum na dve skupiny. Jedna obdivuje jeho talent a originálne vízie, druhá často vyčíta, že pri tvorivom procese zabúda na potreby bežnej ženy.
Prehliadkou v rámci akcie The Sound of young artists sa vydal cestou, ktorá má silu rozdelené tábory znovu spojiť. Vytvoril komplexnú a vyváženú, no predovšetkým nositeľnú a skvelo predajnú kolekciu, ktorá osloví aj o pár rokov.
