Keď sa Hunter Ka'imi vlani na jeseň objavil v americkej televíznej šou Dr. Phila, producenti sa ani nenamáhali uviesť jeho priezvisko. Namiesto toho ho jednoducho predstavili ako „quiet quittera“. „Mám za to, že quiet quitting je protest za práva zamestnancov,“ povedal vtedy Ka'imi obecenstvu. „Nepripadá mi, že práca je najdôležitejšou vecou v mojom živote, a ani si nemyslím, že by mala byť najdôležitejšou vecou v živote kohokoľvek iného,“ povedal.
Pretrhnúť sa? A na čo…
Program sa venoval fenoménu, ktorý vznikol v lete 2022 a ktorý je možné voľne preložiť ako tiché podávanie výpovede či tichá pracovná rezignácia. Užívateľ sociálnej siete TikTok Záid Khan v tom čase zverejnil sedemnásťsekundové video, v ktorom približuje nový „termín zvaný quiet quitting, kedy síce neskončíte priamo so svojím zamestnaním, ale skoncujete s predstavou, že sa v práci musíte neustále prekonávať“.
Čítajte viac Za menej ako 10-tisíc nevstať z postele? Aj dnes sú také modelky, vraví slovenská kráska. Súťaž nevyhrala, svet módy ju miluje už 14 rokov
Pojem sa bleskovo rozšíril po internete a ovládol titulky a hashtagy. Na tiktoku má dnes #quietquitting takmer 900 miliónov zhliadnutí.
Ka'imi vo svojom videu vysvetľuje: „Nehodlám investovať svoj čas do 60-hodinového pracovného týždňa a pretrhnúť sa kvôli práci, ktorá sa nezaujíma o mňa ako o človeka.“ Jeho príspevok nazbieral viac ako sedem miliónov zhliadnutí, 38.000 komentárov a cez 43 000 zdieľaní.
Čítajte viac Korčuliarka žijúca v luxuse, ochranárka z Nórska či fešný grécky princ, ktorý zbalil o 13 rokov staršiu - toto je nová generácia šľachty
Dvadsaťtriročný Ka'imi, ktorý v tom čase pracoval ako manažér reštaurácie v americkom štáte Washington, sa stal čelnou postavou hnutia, pre ktoré sa tichá rezignácia rýchlo stala čímsi ako vyznamenaním. Hovoriť si „quiet quitter“ bolo zrazu cool. Podľa Ka'imiho sa totiž veľa ľudí rýchlo stotožnilo s pocitom, že ich zamestnávatelia zneužívajú. A ľudia ako on iba dali tomuto pocitu meno.
Pandémia zmenila naše pracovné hodnoty
Hoci dnes sa tento pojem z každodenného slovníka pomaly vytráca, jeho duch je podľa Ka'imiho aj mnohých odborníkov stále silne prítomný. Katie Baileyová, profesorka v odbore práce a zamestnanosti na King's College v Londýne, hovorí, že popularita quiet quittingu vzrástla s tým, ako počas pandémie covidu-19 „ľudia prehodnocovali svoje pracovné zážitky, svoj vzťah so zamestnávateľom a svoj život všeobecne“.
Zatiaľ čo mnohí – ako zástupy followerov oslavujúce Ka'imiho – by mohli rozprávať, iným nie je tento trend vôbec po chuti. Finančný plánovač Brent Wilsey zo San Diega v spomínanej televíznej show vyhlásil, že je to len lenivosť. „Myslím, že sa to vážne scvrklo na ‚my verzus oni‘,“ oponuje Ka'imi. Ale vysvetľuje, že akokoľvek to predtým vyzeralo, že byť quiet quitterom je super a aj trochu tabu, nikdy v skutočnosti nešlo o žiadnu revoltu.
„Znamená to len robiť svoju prácu. Nejde o žiadny prehnaný protest ani reči typu, že by ste mali sabotovať svojich zamestnávateľov alebo chodiť každý deň neskoro do práce alebo okrádať firmu,“ hovorí Ka'imi. „Quiet quitting znamená, že pokiaľ ma nejaká firma prijme, aby som robil A, B a C, budem robiť práve len to. Je to odpor k tomu robiť X, Y a Z, ktoré nemáte v popise práce a za ktoré nie ste platení,“ dodáva.
Čítajte viac Nečakali sme, že budeme obedovať s misskou, vypočula si poznámky pri pracovných stretnutiach. Ako Leona Novoberdaliu schladila kolegov?
Baileyová sa domnieva, že nebývalo scvrknutý trh práce, keď firmy majú problém s obsadzovaním voľných pracovných miest a snažia si za každú cenu udržať zamestnancov, dodal quiet quitterom odvahy, aby verejne vystúpili na sociálnych sieťach bez toho, aby sa museli báť vyhadzovania.
V živote existujú aj iné veci ako práca
Ka'imi rozpráva, že sa nielenže nebál, že šéfovia jeho videá uvidia; on dúfal, že ich uvidia, aj keby to malo znamenať, že jeho tichá rezignácia nebude až taká tichá. Hovorí, že bol hrdý, keď šiel požiadať šéfa o voľno kvôli hosťovaniu v uvedenom televíznom programe – kde pritom chcel naplno hovoriť o tom, ako veľmi nemá svoju prácu rád. Jeho šéfovia z toho síce možno neboli nadšení, ale nedohadovali sa. Ka'imi dúfal, že aj vďaka svojej otvorenosti by mohol v práci dosiahnuť nejaké významné zmeny.
Pojem quiet quitting bol podľa Baileyovej len dočasným módnym výstrelkom v zmysle, že už v priebehu niekoľkých týždňov prestal byť relevantný. Počet otázok na toto slovné spojenie vo vyhľadávači Google z vrcholu z augusta minulého roka klesol. Ale hoci diskusia na túto tému utícha, neznamená to, že zamestnanci prestali tento postoj uvádzať do praxe.
Hoci sme možno prestali používať priamo termín quiet quitting, ľudia si dnes stanovujú pevnejšie hranice, pokiaľ ide o ich voľný čas a energiu. „Zamestnanci viac premýšľajú nad tým, ako znovu získať kontrolu nad vlastnými životmi, a hovoria: ‚Som ľudská bytosť a v mojom živote sú aj iné veci ako práca‘,“ opisuje Baileyová.
Aj podľa prieskumu agentúry Gallup väčšina zamestnancov stále „ticho rezignuje“. Tohtoročná správa o stave globálneho pracovného priestoru ukázala, že takmer šesť z desiatich zamestnancov na svete je „mentálne odpútaných od svojej organizácie“, hoci dodržiavajú dohodnutú pracovnú dobu. Svetová ekonomika tak podľa agentúry prichádza o 8,8 bilióna dolárov alebo deväť percent globálneho HDP.
„Myslím si, že po tom, čo toto hnutie ochladlo, ľudia si uvedomili, že je to oveľa zdravší spôsob práce,“ hovorí Ka'imi. "Dnes je normálne hovoriť: ‚Urobím len základné minimum; ukážem sa na začiatku pracovného času a na konci zase odídem.‘ Quite quitting je v tejto chvíli status quo,“ dodáva.