Už tu je vhodné zmeniť pracovné návyky, aby ste neboli nútení v práci len trpieť a nakoniec ju v záujem duševného zdravia opustiť.
Zabráňte stereotypu
Psychológ Herbert J. Freudenberger už v roku 1974 hovoril o vyhorení, ako o stave dlhodobej únavy a frustrácie. A to bolo dávno pred tým, ako sa doba zrýchlila a s ňou sa samozrejme zrýchlil aj príchod vedľajších dopadov práce na duševné zdravie. Už od tej doby však na rovnaké diagnózy platia rovnaké recepty.
Robte staré veci po novom
Náš mozog veľmi citlivo reaguje na zmenu. Každý dôvod robiť veci inak je pre neho potravou, z ktorej čerpá radosť a tým aj spestrenie dňa. Vyhoreniu môžete predchádzať aj tak, že budete ukladať len šanóny v inom poradí, premiestnite si nábytok v kancelárii, zmeníte ohlasovanie v telefóne, alebo si vymeníte dečky na stole. Aj malé novinky v súčte vedia spraviť s vašou mysľou veľké zmeny.
Zakážte si pracovať
Jednoduché pravidlo. Stanovte si pracovnú dobu a ak vám ju stanovuje zamestnávateľ, tak ju striktne dodržiavajte. Áno, je síce moderné byť k dispozícii aj večer, stalo sa už takmer štandardom odpovedať na pracovné e-maily aj cez víkend, ale to je cesta dláždená k vyhoreniu. Zabudnúť na prácu, prečistiť si hlavu a vyventilovať paru je jediná možnosť, ako sa nedať požuť rýchlou dobou. Neustálou prácou bez oddychu síce krátkodobo spravíte viac, ale nedokážete tak fungovať dlhodobo.
Cvičte
Na vyhorenie prakticky vôbec netrpia manuálne pracujúci ľudia. Preto sa od nich treba v istej miery učiť. Syndróm vyhorenia je totiž stav mysle a je to prakticky niečo ako svalovica mozgu. Preto ho jednoducho treba nechať odpočívať a zapojiť svaly. Ak si každý deň doprajete beh, kardio cvičenie na strojoch, džoging, alebo pokojne aj záťažové cvičenie, syndróm vyhorenia chytíte omnoho ťažšie ako ľudia, ktorí ostávajú bez pohybu.