"Pamätám si na ňu dodnes, spomína Zuzana. Hovorí o bývalej kolegyni Renáte. Spoločne nastúpili do slovenskej pobočky medzinárodnej firmy, ktorá robila klientsky servis pre niekoľko krajín Európy. V angličtine spracúvali objednávky individuálnych zákazníkov či väčších firiem. Prvá pozícia bola pre obe ženy rovnaká, počítač, kopa tabuliek a dát, ktoré bolo treba spracovať. Denne sa stretávali na cigarete počas obedňajšej prestávky a preberali náplň pracovného dňa. Až na to, že Renáta bola stelesnený sťažovateľ a riešiteľ.
„Jasné, že v prestávke si zvyknú kolegovia zafrflať na šéfa, alebo na množstvo povinností. Ale s Renátou to bolo stále o tom istom. Stačilo pár týždňov a začala som ju vnímať ako vysávača energie. Toľko sťažností som nepočula ani od mojej chorej babky, ktorú neposlúchajú nohy a preleží väčšinu dňa na posteli,“ spomína si Zuzana. Najviac ju vraj zarážalo, že povinnosti, na ktoré sa sťažovala jej kolegyňa, považovala za celkom bežné. Nebola však jediná, kto si všimol nastavenie mladej kolegyne. Zaúčinkovali firemné tamtamy. „To, že sa Renáta stále sťažuje a nie je spokojná s náplňou práce a platom, sa čoskoro donieslo k šéfke. Nebola Slovenka, možno o to viac ju taký prístup hneval,“ hovorí Zuzana.
Keď potom prišla veľká objednávka z Holandska, Renáta rezignovala. „Tvrdila, že nemá kapacitu na spracovanie toľkých údajov a že za toľko roboty navyše ju nikto neplatí,“ vysvetľuje šikovnejšia Zuzana. Chopila sa toho sama. Musela, pretože klient nepočká. „Odsedela som si v práci pár večerov navyše. Čo som mohla robiť,“ pýta sa. Výsledok však stál za to. Šéfka ju totiž verejne pochválila na veľkej porade a ďalší mesiac jej pridala aj finančnú prémiu. „Ešte v čase, keď som robila u bývalého zamestnávateľa, donieslo sa mi do uší, že ma Zuzana začala ohovárať. Vraj sa strkám šéfke do zadku a pre prácu som ochotná obetovať aj súkromný život. Čo mám na to povedať. Bolo zbytočné nejako sa tým zaoberať,“ hovorí dnes.
Po roku sa posunula na iné oddelenie a o ďalší rok dostala ponuku z konkurenčnej firmy. „Prijala som a postúpila. Som spokojná,“ vraví. Renáta sa vydala a dala výpoveď. „Stretli sme sa náhodou v meste a vôbec sa nezmenila. Je doma, pracuje len manžel. Päť minút strávených na ulici bolo akurát o tom, čo všetko jej lezie doma na nervy,“ smeje sa Zuzana. Nuž, to asi hovorí za všetko…"