Zoči-voči konkurencii
Je na každom z nás, či vníma kolegov ako nervydrásajúcu konkurenciu, alebo ako výzvu na sebe pracovať a najlepšie ako možnosť tvoriť kreatívny tím, v ktorom je každý osobitým prínosom. Podľa toho, ktorú variantu si zvolíme, tak sa budeme v kolektíve aj cítiť. Rozhodne je ideálne brať za prirodzený fakt, že každý má svoje výnimočné kvality i slabé stránky a byť vyrovnaní s tým, čo prináša do spoločného diela okolie a čo my sami.
Hlavne si veriť
Ak sa dokážeme vyhecovať k výkonu, s prihliadnutím na svoje kvality a zbytočným neobzeraním sa po iných, dokážeme tým i ostatným, že sa na nás dá spoľahnúť, že vieme pracovať a sme schopní rásť. S takýmto prístupom uspejeme a nemusíme o sebe pochybovať porovnávaním sa s človekom, ktorý má to isté pracovné zaradenie, alebo ktorý tu bol pred nami a žal úspechy. Keď si budeme vážiť sami seba, takto nás budú vnímať aj kolegovia, či naši lídri.
Nie vždy sa dá, ale snažme sa
Niekde sú drsnejšie podmienky a nemáme kedy ani rozmýšľať nad vlastným rastom, robíme čo môžeme, len aby sme uspokojili momentálne nároky zamestnávateľa. Takáto atmosféra nám nepridá na nálade, na sebavedomí, na chuti prezentovať sa hlavne v tom, v čom sme dobrí a čo nás naozaj baví. Ak je možnosť utiecť, ujdime z tohto prostredia, poučení, obohatení o rôzne životné skúsenosti, ktoré sa nám môžu zísť. Snažme sa aspoň neklesnúť pod svoju úroveň a keď odísť, tak s čistým štítom. A naopak tam, kde všetko funguje plus- mínus ako má, nezaspávajme na vavrínoch, testujme svoje kapacity.