No môžeme byť úprimní, povedať o svojom bloku a prejaviť vôľu prekonať ho. Rovnako pri oneskorenom príchode, nesplnenej úlohe, nedodržanom termíne a pod.
Faloš sa nevypláca
Ak nechceme priznať farbu, ale zlé pracovné výsledky si žiadajú vysvetlenie, nepomôže žiadna výhovorka. Iba sa ňou zosmiešnime a ešte viac znížime svoju hodnotu. Sme len ľudia a takí sú všetci okolo nás, raz to ide lepšie jednému, inokedy druhému. Nebojme sa hovoriť o skutočných dôvodoch, pre ktoré sme nepodali stopercentný výkon.
Trucpodnik je k ničomu
Niekto nechce za nič na svete prijať čo i len malú pochybnosť o svojich kvalitách a tak tasí zbrane aj vtedy, keď vôbec nemusí. Tvári sa múdro, neustále sa obhajuje (čiže je samá výhovorka), srší z neho opovrhovanie inými vrátane autorít, ktorým by sa mal podriaďovať a rešpektovať opodstatnené pripomienky. Odmieta pracovať podľa pokynov, zlepšovať sa (veď údajne nie je v čom), nepripúšťa si ani osobnú, ani kolektívnu vinu na neúspešnom projekte. Takýto človek možno vyhráva v malých súbojoch, ale čaká ho veľká prehra – keď už stratia nervy kolegovia i nadriadení.
Úprimne a prirodzene
Pretvárky ako globálneho neduhu (neraz ticho či okatejšie tolerovaného), sa ťažko zbaviť. No pre vlastný lepší pocit by sme sa mali snažiť byť čo najúprimnejší, k sebe i okoliu. Iných nezmeníme, svoj postoj môžeme. Nie je ľahké hovoriť o chúlostivejších dôvodoch, ktoré nám bránia ísť na maximum, taktiež potláčame antipatie k spolupracovníkom, nechuť voči niektorým činnostiam… Ale ak zvládneme problém pomenovať, uľaví sa nám a zrazu zbadáme, kto to dokáže akceptovať, kto má ľudskú tvár a neskrýva ju. Ostať prirodzeným je najlepšia cesta k úspechu!