Kto má nervy na dranc, vyprskne bez ohľadu na našu prítomnosť. Vedieť o svojom zlozvyku a priznať si ho však nie je na škodu.
Škodoradosť – najväčšia radosť?
Vychutnávate si to, keď sa kolega vráti od šéfa s ovisnutými ušami, baví vás vyzvedať, čo pokašlal a milujete pridať mu ešte k skleslej nálade? Za toto nečakajte dobré vzťahy a takisto zabudnite na „nenápadné“ zaobalenie tejto vašej úchylky do sladkých rečí. Neúprimné poľutovanie, falošná podpora a k tomu nevinná, ale poriadne štipľavá poznámka, ktorá má zlikvidovať aj posledné čriepky kolegovho sebavedomia – je veľká ľudská obmedzenosť.
Rýpať ostošesť hlava nehlava
Mať vždy niekoho na muške, rozdávať ironické pripomienky, podpichovať vždy a všade – to ste vy? Tvárite sa, že ide len o humor, ktorému vaša obeť nerozumie a aj to len vtedy, keď už cítite, že ste poriadne prestrelili? Možno na vás kolegovia do smrti nezabudnú, ale určite nie pre vašu úžasnú povahu, skôr pre úžasne nekolegiálne správanie.
Za nič nemôže, chyby robia iba tí druhí
Zlozvykov, neprispôsobivých pováh, či zlých vlastností, ktoré narobia medzi ľuďmi kopec problémov, je veľmi veľa a vždy je dosť toho, s čím ste sa ešte nestretli a môže vás to šokovať. Častým javom pri kolektívnej práci je necharakterné vystupovanie – niektorí ľudia si nevedia priznať chybu, cítia sa dokonalí, alebo to vyplýva z útočnej obrany ich hendikepu. Ak máte viac rozumu a pevnejšie nervy než takýto kolega, pokúste sa to riešiť pokojne, ale dôrazne. Mal by vedieť, čo si môže dovoliť a byť nútený na sebe pracovať.