Možno na vine nie sú kolegovia a vaša povaha, kedy sa jednoducho po päťročnom štúdiu neviete niekde „usadiť“, plniť pokyny šéfa a nabehnúť na ten stereotyp povinností, ktorý je ešte stále veľkou neznámou. Na toto sa zvyknúť dá. Horšie je to v prípade, že práca vás nebaví a tragédiou na tom je, keď ide vôbec o prvú prácu. Ak vás to postretlo, čítajte ďalej.
Tých prác, ktoré vystriedate, kým nájdete tú svoju „osudovú“, ktorá vás bude baviť a napĺňať vďaka tomu, že v nej budete môcť využívať vlastnosti, ktorými disponujete a uvedomíte si, že sú tým pádom vaše silné zbrane, možno chvíľu ešte potrvá. Je to ako s chlapom. Niekto toho svojho na celý život stretne keď má sedemnásť, iný po päťdesiatke. Upokojte sa tým, že vám sa to stalo v práci a vymenujte si pri tej príležitosti všetko, čo vás v živote postretlo skoro a za čo ste vďačná.
V prípade, že sa omylom dostanete do práce, ktorú ste vzali len preto, že ste zúfalo potrebovali peniaze, možno sa vám vynorí rad vlastností, pre ktoré ju nebudete môcť zodpovedne vykonávať. A tie budú môcť za to, že sa budete cítiť mizerne a neschopne. A dovidíte na koniec vašej kariéry v tejto firme. Preto sa držte aspoň orientačného hesla a hľadajte si prácu, ktorá súvisí s vašim štúdiom (ak ste v škole zistili, že vás štúdium baví). V práci, ktorá by mohla byť vaša osudová, sa vynoria aj chvíľky šťastia. Tie sa dostavujú v prípade, že robíte niečo, čo má pre vás alebo okolie zmysel.