Každopádne, rozhodne by bolo lepšie, ak by ste ich mali viac. A takto žijete dokola. Čo máte, je pre vás málo. Naháňate sa za tým, aby toho bolo viac. A roky zatiaľ utekajú… Čo tak prijať radšej myšlienku, že budete mať menej za cenu pokojnejšieho a určite aj krajšieho života?
„Po rokoch som si to veľmi vyčítala,“ povedala 30-ročná Naďa, ktorá si pred šiestimi rokmi vzala hypotéku na byt a odvtedy sa jej život zmenil od základov. „Stále som si vravela, že veď hypotéku majú aj iní, nie som prvá ani posledná, jednoducho, všetci tak dnes žijeme. Keď to vládzu platiť oni, budem aj ja.“ To bola jej teória. Lenže ju dobehla.
„Počúvala som od kamarátok, ako v lete plánujú dovolenku a ja som na žiadnu neišla. Jednoducho, neustále som pracovala. V práci som si toho nabrala veľa, aby bolo – veľa. Frajer, kamarátky, to všetko išlo bokom. Po rokoch som si uvedomila, že mam tridsiatku na krku a nemám s kým kam ísť, nič som nezažila, že túžim po rodine, ktorú si nemám s kým založiť.“
„Načo mi bolo tých 10-tisíc eur, o ktoré sa mi znížila hypotéka? Mohla som ich radšej precestovať a mala by som dnes lepší pocit,“ fňuká ďalej Naďa, ktorá sa rozhodla spomaliť. „Naháňať sa neustále za peniazmi nemá pocit. Jednoducho, treba sa k nim postaviť tak, že vždy boli, takže logicky aj budú,“ zhodnotila.