„Občas som sa zobudila so zlým pocitom. Keď som ráno rozmýšľala nad tým, čo mi nedalo pokojne spať, boli to nekončiace úvahy o tom, ako splatím hypotéku. Prepadali ma pochmúrne myšlienky, že môj byt ešte 25 rokov nebude môj a čo keď sa stane niečo, že hypotekárne splátky nebudem vládať platiť,“ zdôverila sa 30-ročná Alena, ktorá sa peniazmi zaoberala príliš často.
Dôvodom, prečo sa jej nedarilo, chodili je neustále nedoplatky, všetko sa jej zdalo drahé a presviedčala sa dokonca o tom, že na nič nemá, bol v prvom rade pocit, ktorý im vysielala. „Ale čo som mala robiť? Pravdaže som mala strach z toho, že nezarobím, zlyhám, nezvládnem to,“ vysvetlila. Namiesto toho sa však mala z každej výplaty a inak prikotúľaných peniažkov tešiť. Tak to aspoň odporúča motivačná literatúra.
„Kamarátka, ktorá žila rok v Amerike, mi vravela, že ona je v oblasti peňazí úplne uvoľnená. A vraj preto jej do života stále akosi zavítajú. Jednoducho, celý život s nimi ráta,“ povedala ďalej Alena. Vraj dokonca každú zarobenú bankovku pobozkala z oboch strán. „Učila ma, aby som peniaze mala rada a vždy, keď si na ne spomenula, tešila sa. Myslím, že to zabralo.“
Odvtedy už Alena nemyslela na hypotéku, ktorá jej úsmev na tvári vyčariť nedokázala. Skôr myslela na 15-teho – bol to deň v kalendári, kedy jej prichádzala na účet výplata. „Praktizovala som aj vizualizácie. Predstavovala som pred spaním peniaze a preciťovala som radosť z toho, že ich mám dostatok.“ Potom sa jej vzťah k nim začal meniť. A tam sa to celé začalo.