Čakáte márne na uznanie?
Ak sa snažíte, podávate maximálne výkony v rámci svojich možností, držíte nervy na uzde, keď okolo vás hrmí a predsa nemáte tú potrebnú spätnú väzbu, mrzí to a demotivuje. Čo ak si však za to môžete sami, svojou povahou? Možno je na vás až príliš vidieť, že sa trháte o pochvalu, ktorú by ste si najradšej sami zoštylizovali a možno si ju až tak nezaslúžite, ako si myslíte. Problém môže byť aj v tom, že sa neviete predať a vaša snaha nie je až tak viditeľná, zapadne v priemernosti. Musíte byť osobnosť, aby ste dostali ocenenie a niekedy sa snažíte v nesprávnom prostredí.
Neberte to osobne
Mnohí robia chybu, keď vnímajú veci osobne a pritom sa im nedostáva adekvátneho uznania niekedy len pre povinnosti a zaneprázdnenosť nadriadeného. Pokúste sa viac rozumieť jeho správaniu a vyčítať z toho i spokojnosť s vami, aj keď vám to nepovie tak, ako by ste to radi počuli. Nečakajte na chválospevy, venujte sa práci aj ďalej najlepšie ako viete a odniekiaľ vetrík zafúka. Možno dostanete uznanie v prekvapivom momente, odtiaľ, odkiaľ to nečakáte, pričom to môže mať pre vás takú hodnotu, o akej ste ani nesnívali.
Predstavy šéfa a váš výkon
Ak neprichádza uznanie vtedy, keď si myslíte, že by malo, môže byť problém v tom, že sa šéfove predstavy nezhodujú s výsledkom vašej práce. Neklaďte na seba privysoké nároky, nebuďte najmúdrejším a nepúšťajte sa do zadávaných úloh bez dôkladnej konzultácie so všetkými, ktorí k tomu majú čo povedať. Vyhnete sa blamáži, výsmechu, nezdaru a možno o to skôr sa zhodnete s predstavami nadriadeného. Ak urobíte všetko, čo by mohlo vylúčiť nespokojnosť „zhora“, možno ten niekto tam hore ani sám presne nevie čo chce a tak sa ťažko dočkáte nejakého uznania. Vtedy vás to nemusí vôbec trápiť…