Talianska kuchyňa je jednou z najznámejších a najpopulárnejších vo svete. Môže nás ešte niečím prekvapiť?
V skutočnosti je známych niekoľko talianskych receptov, ale talianska kuchyňa je oveľa bohatšia. Sme krajina s veľmi odlišnými regiónmi a každý z nich má svoje tradície. Sú také rôznorodé, že máme čím prekvapiť – aj tradície sa líšia. Máme mladých kuchárov, ktorí sa snažia prezentovať tradičné jedlo inovatívne. Chcú, aby ingrediencie boli udržateľné a nezaťažovlai prostredie. Tradície sme prispôsobili dnešným požiadavkám.
Z akého regiónu pochádzate vy?
Z Lombardie, ktorá je známa svojím rizotom, ale jeme aj veľa rýb, mäsa. Naším gastronomickým centrom je Miláno, ktoré má veľa výborných reštaurácií. Aj michelinskí šéfkuchári, ktorí prídu v rámci 7. Týždňa talianskej kuchyne vo svete, pochádzajú z Lombardie. Sú to bratia Alex a Vittorio Manzoni, majú vlastnú reštauráciu blízko Bergama. Za dva roky získali michelinskú hviezdu, veľmi im záleží na výbere ingrediencií. Značkou talianskej kuchyne totiž je jednoduchosť, ale pritom vysoká kvalita použitých ingrediencí, ktoré si musia zachovať originálnu chuť. Nemáme radi komplikované veci, priveľa omáčok či korení.
Foto: Talianske veľvyslanectvo SR
Ako Taliani zaobchádzajú s potravinami, aby boli zdravé a pritom výživné?
Jednoduchosť a kvalita ingrediencií idú ruka v ruke so zdravím. Talianom veľmi záleží na tom, aby jedli zdravo. Zaujímajú sa o kvalitné potraviny a o správne spôsoby prípravy jedla.
V Bruseli sa aktuálne diskutuje o označovaní potravín, aby spotrebitelia dostali správne informácie o ich výživových hodnotách a vhodnosti pre zdravie. Čo si o systéme označovania myslíte?
Problém so zjednodušeným označovaním potravín semaforovým systémom je, že spotrebiteľovi priveľa predpisuje – akoby hovoril: toto jedlo je dobré a toto zlé. Pričom každý odborník na výživu vám povie, že potrebujete rôznodosť. Jesť aj cukry aj tuky, ale ide o kvantitu a správne kombinovanie potravín. Každý človek je iný, má iný životný štýl, zvyky, zdravotný stav. Mnohé krajiny vrátane Talianska sú radšej za detailnejšie informovanie, aby spotrebiteľ vedel, koľko akej potraviny za deň potrebuje. Podľa toho sa vie rozhodnúť, čo je preňho vhodné.
Aké dôsledky bude mať nový systém označovania potravín?
Výrazne ovplyvní našu ekonomiku a výrobky. Taliani aj Slováci majú dobré tradičné produkty, vaša bryndza je napríklad dôležitou ingredienciou slovenskej kuchyne, my zasa používane olivový olej alebo parmezán – to sú tradičné výrobky, ktoré sa nedajú manipulovať. Musia sa vyrábať podľa presne stanovených receptúr, aby boli uznané ako tradičné potraviny. Samozrejme, sú zdravé, lebo obsahujú kvalitné ingrediencie – ale pritom ide aj o množstvo, koľko ich skontumujete. Preto nejde dať na ne nálepku, či sú dobré alebo zlé – to by diskriminovalo nemálo tradičných lokálnych výrobkov v mnohých európskych krajinách. My si myslíme, že tradičné potraviny sú súčasťou nášho kultúrneho dedičstva, ktoré musíme chrániť. Treba pomáhať aj spoločnostiam, ktoré tradičné výrobky vyrábajú – väčšinou sú to malé rodinné podniky. Tie predsa odovzdávajú toto dôležité dedičstvo budúcim generáciám.
Keďže tradičné výrobky prežili stáročia, nemôžu byť zlé a nezdravé.
Samozrejme, ak budete jesť akékoľvek ingrediencie vo veľkých množstvách, nebude to pre vás zdravé. Jete však predsa len malé množstvo parmezánu, do šalátu si dáte len lyžicu olivového oleja a ani tiramisu nejete trikrát denne.
Práve dnes sa začína Týždeň talianskej kuchyne vo svete. Čím je významný?
Talianske ministerstvo zahraničia ho organizuje už siedmy rok. Koná sa po celom svete, prezentujeme naše tradície a výrobky. Tento rok je našou témou Pohostinnosť, udržateľnosť a inovácie: ingrediencie talianskej kuchyne pre zdravie a ochranu planéty. Ide nám o to, ako uchovať tradície v súlade s udržateľnosťou a zdravím. Veľvyslanectvo v každej krajine si organizuje vlastný program.
Čo pripravujete na Slovensku?
Chystáme dva eventy – v Bratislave a Piešťanoch, kam prídu dvaja michelinskí šéfkuchári z Bergama. Pripravia menu založené na udržateľných ingredienciách, teda takých, čo sa dajú ľahko zohnať aj tu na Slovensku, pritom sú tradičné. Budeme mať aj video, kde šéfkuchári odprezentujú svoju prácu. Prichystali sme aj online výstavu na sociálnych médiách nazvanú Hrdinovia jedla – bude o talianskych výrobcoch, ktorí udržujú tradície a sú hrdinovia, lebo to dnes nie je jednoduché. Rôzne reštaurácie v Bratislave, Nitre, Žiline a Poprade budú v rámci týždňa talianskej kuchyne ponúkať špeciálne menu. Zoznam nájdete na facebookovej stránke talianskeho veľvyslanectva. Tento program vytvorilo talianske veľvyslanectvo v spolupráci so Slovenskou obchodnou komorou v Bratislave.
Rím kandiduje na mesto, ktoré by v roku 2030 rado usporiadalo Svetovú výstavu. Na čom stavia kandidatúra?
Náš návrh sa zakladá na téme Ľudia a teritóriá: regenerácia mesta, inklúzia a inovácie. Rím je totiž jedno z najstarších miest sveta, celé stáročia sa renovuje, má úžasné kultúrne dedičstvo, no zároveň nemôžeme ustrnúť v minulosti a musíme sa modernizovať. Táto téma je iste blízka mnohým mestám, aj Bratislava má veľa krásnych historických budov, no rozvíja sa a má veľa moderných stavieb. Mesto musí udržiavať tradície, no zároveň byť príjemné a udržateľné pre život. Málo známe však je, že Rím je najrozľahlejšou poľnohospodárskou aglomeráciou, veľká časť Ríma je vyhradená pre poľnohospodárstvo. Tu sa dá kombinovať udržateľnosť a moderné mesto. Máme záujem udržať tento charakter mesta. Keby Rím vybrali ako dejisko Svetovej výstavy, bol by to silný signál pre Európu. Sme jediným kandidujúcim mestom v Európskej únii. Rím je každoročne cieľom miliónov návštevníkov a je to svetová metropola par excellence. Slovenská prezidentka Zuzana Čaputová aj premiér Eduard Heger boli na návšteve v Ríme a preberali sme aj tému spolupráce v sektoroch ďalšej ekologizácie a digitalizácie. Tieto témy máme spoločné, neobjavujeme koleso, pracujeme na niečom, čo už existuje. Sme presvedčení, vzhľadom na geografickú blízkosť našich krajín, voľba Ríma by otvorila mnohé veľké aj slovenským firmám zo sektoru cestovného ruchu.