So sladkým sa spája pocit uspokojenia
Nejde o nič iné, než o chemickú reakciu, do ktorej sa šikovne zapája jazyk, hormonálny systém a mozog. „Keď sa cukor dostane na jazyk, aktivujú sa chuťové poháriky, ktoré vysielajú signál do mozgu,“ vysvetľuje tento na prvý pohľad jednoduchý proces výživová poradkyňa Nicole Avena z Mount Sinai School of Medicine, ktorá sa preslávila písaním o závislosti od cukru. Spomínaný signál potom naštartuje systém odmien v mozgu, uvoľní sa hormón dopamín. Ide o látku, ktorá pôsobí na centrálnu nervovú sústavu a vyvoláva pocit uspokojenia a blaženosti. Problém je však v tom, že takto umelo vyplavené hladiny dopamínu rýchlo klesajú, podobne ako v prípade použitia iných nebezpečných stimulačných drog. Po odznení účinku preto rýchlo siahame po ďalšej dávke. V tomto prípade po sladkosti.
Viac sladkostí, silnejšia závislosť
Vzťah cukru a dopamínu nie je, samozrejme, na škodu. Podobný proces totiž funguje podobne aj pri konzumácií nových či netradičných jedál. Podľa Nicole Avenovej vo väčšine prípadov, keď ochutnávame niečo nové, do tela sa uvoľňuje dopamín. Ten sa spája s pocitmi slasti. Vďaka tomu nás lákajú zvláštne jedlá či iné dobroty. Našťastie, v tomto prípade hormonálna reakcia účinkuje krátko a telo si nevytvára potrebu ochutnávať stále väčšie množstvo neznámych jedál, aby zažilo pocit zadosťučinenia. Cukor však funguje inak. Dopamín sa totiž uvoľňuje vždy, keď konzumujeme sladké maškrty. Či je to koláč, zákusok, alebo iná sladkosť, zakaždým sa vyplavuje do krvi. „Cukor teda v našom tele pôsobí trochu ako droga a z tohto dôvodu sú ľudia závislí od sladkých jedál,“ zdôrazňuje odborníčka.
Cukor pošramotí pamäť i zhorší zápaly
Zaujímavé výsledky v súvislosti s cukrom a závislosťou prináša výskum na potkanoch. Vedci ich dlhší čas kŕmili stravou s vysokým obsahom jednoduchých sacharidov. Na sladkú potravu si výskumná vzorka rýchlo zvykla a potrebovala čoraz viac a najmä častejšie konzumovať cukor. Ukázalo sa, že spomínaná makroživina ovplyvňovala nielen hormonálny systém zvierat, ale aj ich pamäť. Strava s vysokým obsahom cukru tiež vyvoláva v organizme zápaly, ktoré sú príčinou viacerých chronických ochorení.
Z cukru sa viac priberá
Netreba zabúdať, že aj medzi naším mozgom a tráviacou sústavou existuje silné spojenie. Ak jeme cukor, v črevách sa aktivujú receptory, ktoré uvoľňujú ďalší hormón, inzulín. Ten je potrebný na štiepenie a spracovávanie cukru. V prípade, že je v ľudskom tele nadmerné množstvo cukru, pankreas je donútený produkovať väčšie množstvo inzulínu. Spomínaný hormón potom signalizuje tukovým bunkám, aby nadmerné množstvo glukózy, čo je jeden z druhov jednoduchých cukrov, ukladali do zásob. V tomto prípade do tukových zásob v brušnej dutine a v podkožnom tkanive. Okrem toho sa do týchto oblastí ukladajú aj mastné kyseliny (tuk) a iné na kalórie bohaté látky. Výsledkom je nedostatok cukru v krvi, na čo mozog reaguje pocitmi hladu. Cukor sa pre neho stáva atraktívny, pretože dokáže rýchlo túto potrebu pokryť. Ocitáme sa tak v začarovanom kruhu „sladkej“ závislosti.
Závislosť vieme dostať pod kontrolu
Ako tvrdí Nicole Avenová, mozog človeka sa dokáže prispôsobiť aj na zníženú konzumáciu cukru. „Môže to však chvíľu trvať, niekedy aj mesiace, a to v závislosti od toho aká závažná je závislosť na cukre,“ dodáva. Znižovanie cukru by malo byť postupné. Odborníci odporúčajú nahradiť tradičný cukor zdravšími alternatívami v podobe polysacharidov, ktoré sa štiepia postupne a pomaly sa uvoľňujú do krvného obehu. Vďaka tomu, nedochádza k nárazovému veľkému uvoľňovaniu inzulínu. Túžbu po sladkostiach dokáže zahnať aj pravidelná konzumácia jedla, ktorá zabezpečí pre organizmus dostatok energie počas celého dňa. Naopak, hladovanie a vynechávanie jedál závislosť od sladkostí len prehlbuje. Výborným pomocníkom v boji proti spomínanej závislosti je tiež jedenie zeleniny, ktorá obsahuje vysoké množstvo vlákniny a v konečnom dôsledku zasýti telo na dlhšiu dobu.