Zaujímavosťou je, že čerstvá vňať kvaky v mnohom predbehne samotný koreň. Je totiž výživnejšia, nájdeme v nej oveľa viac vlákniny a obsahom vápnika patrí k unikátnym druhom listovej zeleniny. Koreň i listy sú snom každého, kto drží redukčnú diétu, zasýtia a telo nezaťažia zbytočnými kalóriami.
Viete, že…?
V Anglicku a Írsku bola kvaka veľmi populárna vďaka kultovému historickému seriálu Čierna zmija, ktorý sa odohrával v anglickom stredoveku. Jej severoeurópska história sa však podľa mnohých zdrojov začala vo Švédsku.
Konzumovať kvaku by mali ľudia, ktorí trpia dnou, pretože podporuje čistenie krvi od kyseliny močovej a pomáha predchádzať dnovým záchvatom. Často sa používa aj pri chorobách zažívacieho ústrojenstva. Lyžička kvakovej šťavy pomáha bojovať s chrípkou, nachladnutím a respiračnými ochoreniami. Je aj liekom na artritídu, reumu a vredy, utišujúce a hojivé účinky na pokožku ju predurčili na vonkajšie použitie v domácich obkladoch. Pomáha aj pri boji so zvýšeným cholesterolom a prispieva k zníženiu možnosti výskytu rakoviny prostaty. Vyhnúť by sa jej však mali ľudia s akútnym zápalom pečene alebo so žlčníkovými kameňmi.
Vitamíny
A, B1, B6, C
Živiny a minerály
vláknina, bielkoviny, karotenoidy; sodík, draslík, vápnik, horčík, železo
Kvaka sa konzumuje varená, v polievkach, omáčkach a prílohách, mladé buľvy sú chutné aj surové, rovnako aj listy kvaky. Koreň svojou chuťou pripomína zemiaky, aj preto sa často pripravuje podobne ako prílohy so zemiakov. Kvaková kaša, placky alebo hranolčeky spestria diétny jedálny lístok. Výborne sa hodí k pečenému či smaženému mäsu, môžeme ju zapiecť so smotanou či nastrúhať do zeleninového šalátu. Kvaka je vynikajúca na nakladanie, najlepšia je v náleve z vínneho octu, cibule, cesnaku, celého kardamómu, koriandra, klinčeka, horčice, bobkového listu, nového korenia a soli, spolu s červenou repou a ružičkami karfiolu.
Kvaka je starodávna zelenina, ktorá sa na Blízkom východe pestuje už 4 000 rokov. Starí Gréci i Rimania vyšľachtili niekoľko nových druhov a aj vďaka ďalším starovekým národom okolo Stredozemného mora sa jej pestovanie postupne rozšírilo aj do stredoeurópskych oblastí a na sever Európy, kde je dodnes veľmi obľúbenou plodinou. Objavenie a dovoz zemiakov ju však posunuli do pozadia.
Škótska kvakovo-zemiaková kaša s mrkvou
Potrebujeme:
250 g kvaky, 400 g zemiakov, soľ, 1,5 PL masla, 1–3 PL horúceho mlieka, pažítka, baby mrkva, petržlenová vňať
Postup:
Najskôr olúpanú kvaku nakrájame na menšie kúsky, olúpané zemiaky zas na väčšie kusy a všetko dáme variť do osolenej vody. Potom všetko scedíme, pridáme maslo a šľahačom rozšľaháme. Podľa potreby pridáme horúce mlieko. Kašu premiešame. Hotový pokrm posypeme pažítkou a petržlenovou vňaťou. Pomer zemiakov a kvaky nemusíme presne dodržať, ale kaša s pridaním väčšieho podielu kvaky už bude mať inú konzistenciu ako kaša zemiaková. Pripravenú kašu podávame okrem byliniek aj s udusenou baby mrkvou.
Muškátová kvaková polievka so smotanou
Potrebujeme:
400 g kvaky, 150 g zemiakov, 200 g mrkvy, 50 ml smotany na šľahanie, štipka mletého čierneho korenia, štipka soli, štipka muškátového orieška
Postup:
Najprv olúpeme a umyjeme kvaku, mrkvu a zemiaky. Potom všetko nakrájame na menšie kocky a zeleninu asi 35–40 minút varíme v osolenej vode. Hotový vývar okoreníme štipkou mletého muškátového orieška a čerstvo mletým čiernym korením. Uvarenú polievku zložíme zo sporáka a dochutíme smotanou na šľahanie.
Zoznam surovín a textový postup nájdete v recepte Paradajková polievka z pečených paradajok na Varecha.sk