Najväčšej obľúbenosti sa tešia najmä v západných krajinách Európy. Listy majú príjemne sladkastú, sladko-orieškovú chuť.
Valeriánka poľná je drobná jednoročná rastlina, úžitková časť sú listy, sú úzke, kopijovité. Majú sýto zelenú farbu. Listy netreba trhať jednotlivo, ale zásadne celú listovú ružicu. Nahradí hlávkový šalát, keď práve nie je šalátová sezóna. Rastie tesne pri zemi, a tak má často lístočky zašpinené od bahna či od piesku, preto ho treba pred konzumáciou dôkladne umyť.
Viete, že…?
Valeriánku možno zberať, keď mu narastie zhruba štvrtý pár listov. Môžeme použiť celú rastlinu, keď odrežeme korienky, alebo otrhávať len najväčšie lístky. Tento šalát sa pestuje ako krátkodobá plodina, preto je najlepšie zožať ho čo najskôr.
Vďaka vysokému obsahu vitamínov je valeriánka vhodná na posilnenie imunity, jej konzumácia podporuje krvotvorbu a aktivizuje látkovú premenu v bunkách. Pomáha tiež zvyšovať odolnosť proti stresu, zlepšuje sústredenie aj výkonnosť a celkovo posilňuje duševnú vitalitu. Okrem toho chráni srdce a posilňuje sliznice v celom tele.
Vitamíny
provitamín A, vitamín C, B, kyselina listová (B9) a E
Živiny a minerály
bielkoviny; draslík, železo, horčík, vápnik
V kuchyni polníček nahradí iné druhy šalátu. Do zelených či miešaných šalátov používame celé lístky. Vynikajúci dresing vyrobíme z oleja, horčice, octu alebo citrónovej šťavy, trochu prisolíme, okoreníme a prisladíme cukrom alebo medom. Šalát sa konzumuje mierne teplý, ideálne ako príloha k mäsu. Valeriánka sa dá upravovať aj ako špenát a lahodne chutí v omáčkach na cestoviny, v restovaných zeleninových zmesiach, v zeleninových koktailoch a polievkach.
Pôvodnými oblasťami výskytu polníčka sú Európa, Malá Ázia a Kaukaz. Do strednej Európy sa táto zelenina dostala pravdepodobne zo Stredomoria, jej „importérmi“ boli pravdepodobne mnísi, ktorí ju pestovali v kláštorných záhradách. Hlavným dôvodom bola viera, že šalát pomáha v prekonaní pohlavného pudu a nečistých myšlienok.